Koromľa
@ :: Sobrance - Okolie ::
Oct 08 2009, 10:29 (UTC+0) | Poloha
Obec sa nachádza v oblasti Popričného, konkrétne v doline Koromľanského potoka v okrese Sobrance v Košickom samosprávnom kraji. Koromľa je vzdialená od okresného mesta Sobrance približne 10 km a od krajského mesta Košice 95 km. V strede obce je nadmorská výška 280 metrov, v 1 303 hektárovom katastri od 215 do 850 metrov. Do Koromle vedie z Tibavy - z cesty E 50 odbočka cez obce Vojnatina a Porúbka. Poloha na mape: - - - klikni tu - - - .
História
Archeologické nálezy z katastra svedčia o tom, že dané územie bolo obývané už v dobe bronzovej, neskôr ho obývali starí Slovania. Prvú písomnú zmienku o existencii obce poznáme z roku 1337. Osídlili ju valasi. V podhorskej oblasti sa súbežne rozvíjalo pálenie dreveného uhlia, ktoré patrilo medzi dominantné činnosti a vyvážalo sa na juh Uhorska. Na prelome 14. a 15. storočia tu už stál pravoslávny kostol.
Podľa písomnosti z roku 1427 dedina nebola zdanená. Nevieme však o aké dane tu malo ísť. Pokiaľ o dane pre kráľa, táto skutočnosť mohla byť spôsobená zvláštnymi privilégiami valašskej kolonizácie alebo skutočnosťou, že v obci nebola ani jedna porta. Porta je brána vedúca na gazdovský dvor, ktorou mohol prejsť plne naložený voz ťahaný koňmi. V tom čase sa totiž obce nezdaňovali počtu obyvateľov, ale podľa počtu port. Pokiaľ ide o cirkevné dane, ich neplatenie mohlo byť spôsobené orientáciou na pravoslávnu cirkev, ktorá nepodliehala rímskemu Vatikánu a tieto dane odvádzali rímsko-katolícke obce. V roku 1437 tu už stál mlyn. Nakoľko ide o podvihorlatskú oblasť, ktorá je známa svojim vínom, zaujímavo znie záznam zo začiatku 18. storočia, podľa ktorého sa okolo obce rozprestierali vinice. Koromľa bola vo vlastníctve rodu Drugeth, neskôr prešla do vlastníctva panstva Michalovce - Tibava.
V roku 1715 tu žilo 20 poddanských rodín, ďalší záznam z roku 1828 hovorí, že obec tvorilo 398 obyvateľov, ktorí žili v 36 domoch.
V rokoch 1939 až 1944 bola dedina súčasťou Horthyho Maďarska. V obci sa nachádzala početná židovská komunita, ktorá tu mala aj svoju synagógu. Synagóga sa už v obci nenachádza, židovskí obyvatelia boli počas II. svetovej vojny odvlečení do koncentračných táborov. Koromľa bola oslobodená dňa 28. 10. 1944 a opäť sa stala súčasťou Československa. JRD tu založili v roku 1958 a existuje dodnes.
Genéza názvu obce
1337 – Koromla
1393 – Koromlya
1419 – Koromplya
1715 – Koromlay, Koromla, Korumla
1808 – Korompla
1920 – Koromľa
Súčasnosť
V Koromli žije dlhodobo niečo vyše 500 obyvateľov.
Obec je členom Združenia pre rozvoj turizmu v mikroregióne Koromľa a okolie. Nenachádza sa tu možnosť ubytovania ani reštaurácia s ponukou teplých jedál.
Miestna tradícia pestovania viniča takmer celkom zanikla po vstupe do Európskej únie, keď miestni obyvatelia využili možnosť získania dotácií za likvidáciu viníc. Ani miestne JRD sa už dnes nevenuje pestovaniu hrozna. Víno si vyrábajú len niektorí obyvatelia pre vlastnú potrebu.
Nie je tu pamiatkovo chránený objekt, za pozornosť však stojí stará židovská krčma, ktorá je typickou ukážkou zemplínskej vidieckej architektúry z čias začiatku 20. stočia. Na miestom cintoríne sa nachádza starý veľký drevený kríž s vyrezávanými symbolmi typických miestnych remesiel.
Medzi miestne organizácie tu patrí poľovnícke združenie Jamky, organizácia Únie žien, družstvo dobrovoľných hasičov a futbalový oddiel.
Kontakt
Adresa: Obecný úrad, Koromľa č. 172, 072 62 Koromľa
Telefón: 056 / 65 93 417
E-mail: koromla@lekosonline.sk
Spracoval: Slavomír Szabó
Použitá literatúra:
Mikroregión Koromľa a okolie (Združenie pre rozvoj turizmu v mikroregióne Koromľa a okolie, 2008)
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku – II. diel (VEDA, 1977)
Tradičné jedlá
Kozia polievka
Dukový kompót
Staré príbehy z obce
Čechúňsky sliedič - mystifikovaný príbeh z tridsiatych rokov 20. storočia, keď ešte Koromľu kontrolovala finančná stráž - autor: Slavomír Szabó
Nepokradneš! Ani u Židovky! - príbeh z tridsiatych rokov 20. storočia, keď ešte v obci žila početná židovská komunita - autor: Slavomír Szabó
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
