English version

Jul 27, 2020 klikni na obrázok pre zväčšenie a popis prezri si archív(255) vložiť obrázok do galérie

Cesta za Ilonkou @ :: Poviedky ::     Aug 23 2021, 09:30 (UTC+0) Miesto: Buzice, dnes Valaliky – časť Buzice Čas: údajne niekedy na prelome 19. a 20. storočia Autor: Slavomír Szabó        Ilonka bola tá najlepšia kamarátka, akú som kedy mala. Pamätám sa, ako sme sa raz vybrali kúpať do Hornádu. To sme boli ešte malé dievčatá, možno desaťročné, s dlhými vrkočmi a cez prázdniny sme spolu pásli husi. Tie sme nechali v dedine pri jarku a šli samé. Nesmeli sme, ale to nás neodradilo. Jednak sme nevedeli plávať, a keď by sme sa aj chceli schladiť v toku rieky, mohli by sme ísť len so staršími. Bol horúci letný deň, ani ovady v tej páľave netúžili lietať a my sme stáli bosé na brehu, hľadiac čítať ďalej... čitateľov: 6308

Vreckovka @ :: Poviedky ::     May 31 2021, 08:50 (UTC+0) Miesto: Kluknava – časť Štefanská Huta, okres Gelnica Čas: 1940 Autor: Slavomír Szabó        „Ja tebe, ty mne, on jej, ona jemu. My vám, vy nám, my im, oni nám. Viem, to!“ chválila sa Hanka Betke. Dve spolužiačky, obe štvrtáčky, sa vracali zo školy domov. Zima bola poriadna, mráz až štípal a Hornád zamrzol snáď po samé dno. Isto by po ňom teraz mohli prejsť aj kone s vozom. Tak si jeho stredom, ako po širokánskej ľadovej ceste z Kluknavy do Štefanskej Huty vykračovali dve malé chudé dievčatá a tešili sa, že idú domov. Hľadeli na brehy a hory zasypané snehom, sťahovali si do tvárí šatky pred hlúpym vetrom, krehli im prsty na rukách. Ale i tak je cesta domov veselšia než do školy. Najmä teraz čítať ďalej... čitateľov: 4976

Pred birmovkou @ :: Poviedky ::     Jan 31 2021, 14:23 (UTC+0) Miesto: Kendice, okres Prešov Čas: pravdepodobne 1945 Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová        „Kedy tú trať opravia? Vieš, ja už som v Prešove bol. Vlakom. To ešte most stál a veľmi sa mi páčilo ako dunel. Je v tom niečo, no neviem to presne povedať, ale niečo také vzrušujúce, keď pozeráš z okna vagóna a svet sa okolo teba hýbe. Stačí vystrčiť hlavu cez okno a nemusíš si ani nič predstavovať, ale i tak máš pocit, akoby si lietal. Dym z lokomotívy, iskry, škrípanie bàzd, zrýchľujúci sa dych rušňa, ale najmä dunenie, čo počuť, keď vlak prechádza mostom – na to sa jednoducho nedá zabudnúť,“ pozeral som smerom ku železnici, na ktorej už dlho nič nejazdilo.         „Ïuro, ty si ozaj truľo,“ zarehotal sa Vinco, potom sa ohol v páse, vzpriameným ukazovákom čítať ďalej... čitateľov: 6104

Cestou na faru @ :: Poviedky ::     Nov 29 2020, 11:30 (UTC+0) Miesto: Gánovce, okres Poprad Čas: údajne 6. januára 1940 Autor: Slavomír Szabó        „Isto, dalo sa to predpokladať. Po Mníchovskej dohode nebolo nikoho silnejšieho než Hlinkova slovenská ľudová strana. Aj tu sa značili dve možné riešenia a myslím si, že to dopadlo najlepšie, ako mohlo. Teda v strane bol boj o moc, i keď vyslovene bojom by som to nenazýval. Ale v podstate išlo o to, kto ju bude viesť a pod čím vplyvom sa bude Slovensko vyvíjať. Monsignor Tiso stál na čele viac umierneného krídla, ale Karol Sidor a jeho ľudia popravde nemohli Čechov ani cítiť. Darmo boli jedna strana, Sidorovci hlásali spoločnú úniu s Poľskom. Nakoniec, ani krídlo monsignora Tisa nesmerovalo rovno k samostatnému Slovensku, ale žiadalo pre našu krajinu autonómiu. A to sa i na krátky čas pred čítať ďalej... čitateľov: 6345

Kliatba starého kartára @ :: Poviedky ::     Nov 07 2020, 14:13 (UTC+0) Miesto: Fričovce, okres Prešov Čas: prvá polovica 19. storočia Autor: Juraj Korpa        Barón Splényi vyšiel z dverí. Bol sám, bez sprievodu.        Niekoľko bírešov, pracujúcich obďaleč, sa k nemu s čiapkami v rukách hneď rozbehlo, ale zastavil ich miernym odmietavým posunkom. Opustil kaštieľ, aby sa v tichosti oddal svojim myšlienkam. Nechcel s nikým hovoriť. Ničomu sa venovať.        Zrak mu mimovoľne padol na vyšívaný rukáv jeho fraku. Bol to civilný typ kabátca, aký sa nosil ešte za cisára Leopolda II., ale niekoľko detailov pripomínalo skôr uniformu – bolo to tak na osobné želanie starého baróna, veď v armáde strávil pekných pár desaťročí a do čítať ďalej... čitateľov: 6301

Podivný tanec @ :: Poviedky ::     Oct 19 2020, 18:39 (UTC+0) Miesto: Podomí, okres Vyškov, Česko Čas: tradovaný príbeh sa odohráva v bližšie neurčenom čase Autor: Slavomír Szabó        Mal som pocit, akoby ma pri každom údere zvona pichol hrot neviditeľného noža. Až ma zakaždým stiahlo a nevedel som sa poriadne nadýchnuť. Potili sa mi ruky, zrak sa mi zahmlieval a len ťažko som zadržiaval plač. Jeník zomrel. Mladý. Občas sa tak stáva, že niektorého z drevorubačov, či už z Podomí alebo z okolia, zavalí strom. A na Jeníka padla mohutná jedľa. Ak sa pri tom všetkom dá vôbec hovoriť o nejakom šťastí, tak možno iba v tom, že netrpel. Nezvíjal sa a nekričal pod ťažkým kmeňom, nemuseli sme ho ťahať s trčiacimi kosťami z otvorených rán, s očami, ktoré prosia o život dlhší aspoň o toľko, čo trvá jediný nádych. Aj také som už čítať ďalej... čitateľov: 5903

Džadovka @ :: Poviedky ::     Oct 04 2020, 11:57 (UTC+0) Miesto: Byster, dnes Sady nad Torysou – časť Byster, okres Košice-okolie Čas: približne okolo roku 1950 Autor: Slavomír Szabó        Pozerali ste sa už niekedy do očí koňa, s ktorým ste strávili celé roky, vždy verne poslúchal, bol pre vás viac než zvieraťom, skôr priateľom, a naraz ho musíte nechať zastreliť? Ten výstrel, čo okolie ohluší len na kratučkú chvíľu, vám potom znie v hlave ešte veľmi dlho, zovrie srdce a vháňa slabosť do kolien. Akoby sa tým končila jedna časť vášho života, stratili ste priateľa, za ktorého ste boli zodpovední a nedokázali ste mu pomôcť, keď vás potreboval. Prečo si kôň zlomí nohu takmer vždy len keď ide dolu kopcom? Nakoniec, čítať ďalej... čitateľov: 6496

Nech žije tanec! @ :: Poviedky ::     Sep 19 2020, 08:11 (UTC+0) Miesto: Brzotín, okres Rožňava Čas: 1954 Autor: Slavomír Szabó        Nech žije tanec! Isto, keby som to zakričal v škole, všetci by sa na mňa pozerali čudne. Najmä učitelia, lebo my sme sa tu naučili kričať najmä: Nech žije Sovietsky zväz! Prípadne: Nech žije KSČ! Ale ak mám povedať pravdu, Sovietsky zväz ani komunistická strana ma nikdy neurobili takým šťastným, ako keď som tancoval. Je to úžasný pocit, keď dievčatá, na ktoré zvyčajne zazeráte nesmelo len tak kútikom oka, vám odrazu samé podajú ruku, dovolia, aby ste ich obchytili okolo pása a hľadia vám priamo do tváre, krútiac sa s vami v rytme hudby, pri ktorej zabudnete na okolitý svet. Ten odrazu nie je, nejestvuje a vnímate akurát akési prazvláštne teplo, čo napåňa vaše vnútro. Chvíľami som mal pocit, že priam horím. Že kdesi v mojej hrudi sa vyplavuje hromada nehy, čo ma napåňa, preteká mojimi žilami, pulzuje s každým úderom srdca a čítať ďalej... čitateľov: 6428

Podivný kňaz @ :: Poviedky ::     Sep 06 2020, 10:35 (UTC+0) Miesto: Ždaňa, okres Košice-okolie Čas: údajne prelom dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó        Sako z obleku som už prehodil cez stoličku a po tom, ako som odpil z lipového čaju, som sa snažil uvoľniť si golier na košeli. Stál som uprostred izby, z okna oproti ku mne prúdilo nevýrazné svetlo, petrolejku som ešte nezažal. Nebolo prečo. Margitka zaspala rovno na pohrebe, domov som ju niesol v náručí. Teraz ležala na posteli s rozhodenými rukami a tváričkou tak uvoľnenou, až z nej sálalo čaro čistoty a nevinnosti. Možno by som povedal, že i posvätnosti, ak by som si bol istý, že sa tým nerúham. Trojročné deti niečo z toho výrazu majú najmä počas spánku. Horšie to vyzeralo s Hanušoučítať ďalej... čitateľov: 6226

Kinoláska @ :: Poviedky ::     Aug 30 2020, 13:57 (UTC+0) Miesto: Zalužice, okres Michalovce Čas: začiatok päťdesiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó        Kino je to najlepšie, čo ma kedy v živote stretlo! Ale netvrdím, že už nikdy nič lepšieho nespoznám. Lebo ak sa zamyslím, čo sa nestáva veľmi často, ale ak sa ozaj zamyslím, tak mi je jasné, že to najkrajšie ma ešte len čaká. Ešte rok vydržať, vlastne už ani toľko, hádam tri štvrtiny roka a povýšia ma za parobka. A potom... Potom môžem mať frajerku a nikto na mne za to nedoláme palicu.        Zakaždým, keď si to predstavím a privriem oči, vidím Marču. Niežeby tu nebolo viacej pekných dievčat, niektoré mi už dlhý čas nedajú spávať, ale sú staršie alebo majú frajerov, a i keď nie, hoc sa stanem parobkom, nezavadia o mňa ani potom. Staršie chcú starších. Ale Marča... Už ako decko sa mi páčila, keď naháňala husi ku Barine, nech sa napasú a poriadne sa vyčvachtajú vo vode. Ešte bola malá, útla, s pekným svetlým hrubým vrkočom, ale ten malý noštek sa jej dvíhal trochu dohora rovnako ako teraz. Nie žeby bola namyslená. To nikdy! Vtedy sme sa dokonca aj spolu hrávali, hoc sa zo mňa ostatní chlapci smiali, že som dievčenský pupok. No neskôr už na mňa ani nepozrela. Stalo sa to po tom, ako som sa zabával tým, že som hádzal kamene. Husi jej totiž plávali hore dole a ona ich nevedela zahnať domov. Musela vojsť k ním do vody a ja som tie kamene naschvál hádzal tesne vedľa nej, aby ju ošpliechalo. Vtedy Marča čítať ďalej... čitateľov: 6432

staršie články:

• Trhaviny
  Aug 24 2020, 08:22 (UTC+0)
  
• Pri Zbojníckej studni
  Aug 17 2020, 11:31 (UTC+0)
  
• Rytiersky sen
  Aug 09 2020, 21:28 (UTC+0)
  
• Veronino prianie
  Aug 03 2020, 08:28 (UTC+0)
  
• Utečte a žite!
  Jul 26 2020, 09:00 (UTC+0)
  
• Rešpekt
  Jul 19 2020, 19:19 (UTC+0)
  
• Haňa a Mižo a Margita
  Jul 06 2020, 08:57 (UTC+0)
  
• Dievča z Rozsypanej skaly
  Jun 28 2020, 21:05 (UTC+0)
  
• Spravodlivý svet
  Jun 21 2020, 12:08 (UTC+0)
  
• Špehúni
  Jun 14 2020, 20:05 (UTC+0)
  

ešte staršie články...