login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Rytiersky sen

@ :: Poviedky ::     Aug 09 2020, 15:28 (UTC+0)

Miesto: Košťany; dnes Valaliky - časť Košťany, okres Košice-okolie
Čas: tridsiate roky 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Vždy som chcel byť rytierom. Bojovníkom za spravodlivosť. Chrabrým a nebojácnym mužom, ktorý sa nebojí postaviť zlu, bojuje s mečom v ruke a ničí všetkých nepriateľov, čo páchajú na ľuďoch krivdy. Túlal by som sa po svete a kadiaľ by som chodil, všade by s úctou vyslovovali moje meno. Vďačne by ma vítali v každom meste i dedine, dievčatá by na mňa pozerali s iskrami v očiach a volali by mi na slávu. Muži by zasa snívali, že raz budú takí ako ja. To by som ale musel mať meč. Zatiaľ nemám ani nožík, ale čítať ďalej...
čitateľov: 169   

Veronino prianie

@ :: Poviedky ::     Aug 03 2020, 02:28 (UTC+0)

Miesto: Šaca, v súčasnosti mestská časť Košice-Šaca
Čas: okolo roku 1925
Autor: Slavomír Szabó

       Zomrela stará Verona. Nikto ju inak nevolal, pred jej menom vždy a každý spomenul stará, lebo mala tuhý koreň a dožila sa viac, než ktokoľvek iný zo Šačanov. Do posledných dní chodila, i keď už nie do Košíc na trhy, ale aspoň na krátku prechádzku od Semseyho kaštieľa po kostol Nanebovzatia Panny Márie a nazad, no aspoň zo tri razy každučký deň okrem nedele. Možno sa to nezdá tak veľa, ale pre ženu jej veku bol takmer zázrak, ak dokázala vôbec vyjsť na dvor. Občas ju sprevádzal Béla, jej muž. Nie vždy, on už toľko nevládal, i keď bol od nej oveľa mladší. To jeho rodičia tak kedysi rozhodli, že vek nie je podstatný a ožení sa s Veronou, hoc on by rád prijal za ženu nejakú mladšiu, aspoň o desať rokov. Ale Verona bola lepšia partia, dostala do vena pole, pasienky, dve kravy, zopár oviec, večne zlostného a ukričaného kohúta, no najmä dom po jej starej mame. Syn musí poslúchať rodičov a tak Béla pristal. Nakoniec, Verona v tom čase bola tiež krásna žena, zrelá, rozvážna, hoc jeho priťahovali také tie mladé a pojašené.
       „Hýb sa, lebo sa prestaneš!“ bolo z času na čas počuť z Veroniných úst, keď sa posledné mesiace čítať ďalej...
čitateľov: 327   

Utečte a žite!

@ :: Poviedky ::     Jul 26 2020, 03:00 (UTC+0)

Miesto: Čečejovce, okres Košice-okolie
Čas: november 1944
Autor: Slavomír Szabó

       „Ja som si doteraz myslel, že najhoršie, čo ma môže v živote stretnúť, sú filcky,“ krútil Feri neveriacky hlavou.
       „Farár nám o tom nikdy nerozprával. Iba toľko, že rodina je posvätná a kto túži po ženskom tele predtým, než uzavrie manželstvo pri oltári, je obyčajný smilník. Hriešnik, čo si nezaslúži viac než peklo. Ten by mal počuť dnešné učivo,“ prikyvoval mu Karči.
       Obaja chlapci, ktorým sotva odbilo sedemnásť, pochodovali v čítať ďalej...
čitateľov: 533   

Rešpekt

@ :: Poviedky ::     Jul 19 2020, 13:19 (UTC+0)

Miesto: Medzev, okres Košice-okolie
Čas: po II. svetovej vojne
Autor: Slavomír Szabó

       Keby som bol ako Dríz alebo Pety, to by bolo niečo! Keď sa stretneme na ulici, každý sa hneď pýta: „Dríz ešte neprišiel? Ale príde, že áno?“ Alebo: „Dúfam, že dôjde aj Pety.“ Čakajú na nich všetci, pozerajú, kedy sa zjavia a keď sa konečne ukážu, dobre že im nebežia oproti. A ja? Aj keď v škole všetkým hovorím, že určite dôjdem, nikto si ani nevšimne, či už som tam alebo nie. Začnú hry bezo mňa a ak sa objavím, prekvapene civejú. „Vieš, Lojzo, celkom sme na teba zabudli. Ale keď si už prišiel, môžeš sa pridať.“ Len toľko povedia. Naozaj to nie je ktovieaký pocit a občas tuho premýšľam, ako by som to mohol zmeniť. Čo by som dal za to, keby na mňa občas počkali, alebo povedali ako sa tešia, že som medzi nimi.
       Dríz bol našim čítať ďalej...
čitateľov: 946   

Haňa a Mižo a Margita

@ :: Poviedky ::     Jul 06 2020, 02:57 (UTC+0)

Miesto: Košická Nová Ves, dnes Košice - Košická Nová Ves
Čas: začiatok roku 1946
Autor: Slavomír Szabó

       Tak! A čakám tu zbytočne! Bude zázrak, ak z toho mrazu, čo mi zachádza až za nechty, štípe na lícach a zalieza pod šaty, neochoriem! Zima ešte zúri, sotva začali fašiangy, všetko je biele, samý sneh, každý sa krčí doma pri peci a ja tu postávam a pozerám na cestu, hoc sa už zmráka a mala by som odísť. Mižo je taký somár, že až, ba možno ešte väčší! Zabudol na mňa, isto zabudol! A to voľakedy robil kadejaké hlúposti, len aby som si ho všimla a aby ma rozosmial. Čo bitky sa kvôli tomu nadostával! Od učiteľa, od otca, od mamy, babky, deda, strýka, krstnej, mojej mamy, kadekoho. Vlastne, keď tak o tom premýšľam, je vôbec v dedine niekto, kto mu nikdy nenaložil na zadok? Jasné, to bolo pred rokmi, keď sme pozerali na svet detskými očami. Ibaže sa mi zdá, že odvtedy sa toho až tak veľa nezmenilo. Isto, ak by som začala spomínať na čítať ďalej...
čitateľov: 1048   

Dievča z Rozsypanej skaly

@ :: Poviedky ::     Jun 28 2020, 15:05 (UTC+0)

Na vrchole Rozsypanej skaly

Miesto: Kluknava, okres Gelnica
Čas: koniec 19. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Milujem Zuzku. Viem, niektorí sa z nej smejú, že má vlasy ako slama. Keď si ich zviaže do vrkoča, ten sa takmer nehýbe. Len pri behu sa jej kýva zo strany na stranu ako palica. Hlupáci sú všetci, čo tak hovoria! Nerozumiem im. Prečo sa jej pri behu pozerajú na vrkoč? Vari nevidia, ako sa jej pri tom belejú lýtka, niekedy dokonca i odkrývajú kolená, a to už vôbec nehovorím o tom, čo jej skáče pod blúzkou. Keby ma Zuzka chcela, bol by som tým najšťastnejším tvorom na svete! Šiel by som s ňou na lúky, možno niekam ku Zlatníku, a tam ju chytil okolo pása, pritúlil si ju a ona by od slasti až privierala viečka a nechala moje ruky, nech si robia, čo chcú. A milujem aj Marínu. Má krásne biele zuby a nádherne sa smeje. Len škoda, že nikdy nie na mňa. Ale minule som čítať ďalej...
čitateľov: 1074   

Spravodlivý svet

@ :: Poviedky ::     Jun 21 2020, 06:08 (UTC+0)

Miesto: Kechnec, okres Košice-okolie
Čas: 19. storočie
Autor: Slavomír Szabó

       „Počuj Šani, ak mi naleješ ešte pohár vína, prezradím ti tajomstvo a poprosím ťa o radu.“
       Šani, zľahka sa hompáľajúc sa stoličke, z ktorej ešte akoby zázrakom nespadol, sa nahol nad stôl a chytil hrdlo fľaše. Pozrel na mňa lesklými očami, čo mu pod spoteným čelom priam svietili a zaváhal.
       „Pišta, ty si ako Žid!“
       „Nenadávaj na Židov, dávajú nám robotu. A keby som bol ako oni, tak by som nesedel u teba, ale niekde v riadnej krčme, platil by som z plného mešca a o nič by som ťa neprosil,“ snažil som sa položiť Šanimu priateľsky ruku na rameno, ale on sa odtiahol.
       „Tak ti nenalejem. Nič ti nenalejem, lebo tu trieskaš sprostosti, jednu po druhej a vôbec, ale vôbec ničomu nerozumieš!“
       V prítmí Šaniho kuchyne, kde vzduch po horúcom dni stál, nehýbal sa a ešte aj v túto večernú hodinu ostával len ťažko dýchateľný, som hľadel na toho starého mládenca, s ktorým zdieľam podobný osud. On je sluha, ja som čítať ďalej...
čitateľov: 1157   

Špehúni

@ :: Poviedky ::     Jun 14 2020, 14:05 (UTC+0)

Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov
Čas: štyridsiate roky 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Takých súťaživých chlapcov ako Albert je málo. Aspoň u nás v dedine. Otec ma občas vezme aj inam, párkrát sme boli i v Prešove, tiež v Sabinove, ale vždy len na trhu a na chvíľku, takže tam som si žiadnych kamarátov nenašiel. Teda vychádzam len z toho, čo poznám a Albert je pre mňa ten najsúťaživejší človek. Akoby si stále musel dokazovať, že vždy a vo všetkom ostatných porazí, potom sa hrdo ponesie stredom dediny, s hlavou jemne vztýčenou, až sa zdá, že pozoruje vtáky na oblohe, ale kútikmi očí vždy sleduje, či naň všetci hľadia s dostatočným obdivom. Všetko sa začalo čítať ďalej...
čitateľov: 1162   

Všetko, ako má byť

@ :: Poviedky ::     Jun 08 2020, 01:15 (UTC+0)

Kaštieľ v Gánovciach

Miesto: Gánovce, okres Poprad
Čas: začiatok štyridsiatych rokov 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Takže Berty je zasa môj kamarát! Teda, aspoň si to myslím. Dlho mi nevedel prísť na meno a správal sa ako somár. Lenže dnes, keď som šiel okolo kúpeľov, pozeral som, ako pán Braun nasadá do svojej Pragy. Bolo v tom niečo, čo vo mne budilo rešpekt, aký som kedysi nepoznal. Jasné, vždy som vedel, že je veľmi bohatý. Veď majiteľ kúpeľov nemôže byť žiadna žobrota. Lenže odkedy mal vlastné auto, stal sa pre mňa polobohom hodným obdivu. Môcť si tak sadnúť vedľa neho, či siahnuť si na volant. Lenže isto by ma zahnal preč a ešte by si čítať ďalej...
čitateľov: 1178   

Zázraky pre spravodlivých a ponížených

@ :: Poviedky ::     May 31 2020, 13:20 (UTC+0)

Miesto: Niva (Hartmanice), okres Prostějov, Česká republika
Čas: 1620 – 1621
Autor: Slavomír Szabó

       „Ignác, Martin, a vy si čo myslíte? Ak by sa Kristus vrátil, ak by znova zostúpil na zem, sem medzi nás hriešnych, na čiej strane by bojoval? Za protestantov, či za katolíkov? Alebo by vykonal zázrak, aby medzi nami došlo k zmiereniu? Nie, v to nedúfajte. Zázrak si nezaslúžia tí, čo bojujú za žold. Zázraky sú len pre spravodlivých a ponížených.“
       Toto boli posledné slová, ktoré som začul z Jánových úst. Sedeli sme na ulici opretí o stenu akejsi pražskej krčmy, novembrový chlad prechádzal zo studenej zeme na kríže a vlastne do celého tela, keď nás zvolávali, že je načase opustiť mesto a prejsť na Bielu horu. Tam sa postavíme cisárskym na odpor a ochránime čítať ďalej...
čitateľov: 1227   


staršie články:

ešte staršie články...