login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jun 08, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(253)

vložiť obrázok do galérie

Haňa a Mižo a Margita

@ :: Poviedky ::     Jul 06 2020, 02:57 (UTC+0)

Miesto: Košická Nová Ves, dnes Košice - Košická Nová Ves
Čas: začiatok roku 1946
Autor: Slavomír Szabó

       Tak! A čakám tu zbytočne! Bude zázrak, ak z toho mrazu, čo mi zachádza až za nechty, štípe na lícach a zalieza pod šaty, neochoriem! Zima ešte zúri, sotva začali fašiangy, všetko je biele, samý sneh, každý sa krčí doma pri peci a ja tu postávam a pozerám na cestu, hoc sa už zmráka a mala by som odísť. Mižo je taký somár, že až, ba možno ešte väčší! Zabudol na mňa, isto zabudol! A to voľakedy robil kadejaké hlúposti, len aby som si ho všimla a aby ma rozosmial. Čo bitky sa kvôli tomu nadostával! Od učiteľa, od otca, od mamy, babky, deda, strýka, krstnej, mojej mamy, kadekoho. Vlastne, keď tak o tom premýšľam, je vôbec v dedine niekto, kto mu nikdy nenaložil na zadok? Jasné, to bolo pred rokmi, keď sme pozerali na svet detskými očami. Ibaže sa mi zdá, že odvtedy sa toho až tak veľa nezmenilo. Isto, ak by som začala spomínať na čítať ďalej...
čitateľov: 227   

Dievča z Rozsypanej skaly

@ :: Poviedky ::     Jun 28 2020, 15:05 (UTC+0)

Na vrchole Rozsypanej skaly

Miesto: Kluknava, okres Gelnica
Čas: koniec 19. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Milujem Zuzku. Viem, niektorí sa z nej smejú, že má vlasy ako slama. Keď si ich zviaže do vrkoča, ten sa takmer nehýbe. Len pri behu sa jej kýva zo strany na stranu ako palica. Hlupáci sú všetci, čo tak hovoria! Nerozumiem im. Prečo sa jej pri behu pozerajú na vrkoč? Vari nevidia, ako sa jej pri tom belejú lýtka, niekedy dokonca i odkrývajú kolená, a to už vôbec nehovorím o tom, čo jej skáče pod blúzkou. Keby ma Zuzka chcela, bol by som tým najšťastnejším tvorom na svete! Šiel by som s ňou na lúky, možno niekam ku Zlatníku, a tam ju chytil okolo pása, pritúlil si ju a ona by od slasti až privierala viečka a nechala moje ruky, nech si robia, čo chcú. A milujem aj Marínu. Má krásne biele zuby a nádherne sa smeje. Len škoda, že nikdy nie na mňa. Ale minule som čítať ďalej...
čitateľov: 345   

Spravodlivý svet

@ :: Poviedky ::     Jun 21 2020, 06:08 (UTC+0)

Miesto: Kechnec, okres Košice-okolie
Čas: 19. storočie
Autor: Slavomír Szabó

       „Počuj Šani, ak mi naleješ ešte pohár vína, prezradím ti tajomstvo a poprosím ťa o radu.“
       Šani, zľahka sa hompáľajúc sa stoličke, z ktorej ešte akoby zázrakom nespadol, sa nahol nad stôl a chytil hrdlo fľaše. Pozrel na mňa lesklými očami, čo mu pod spoteným čelom priam svietili a zaváhal.
       „Pišta, ty si ako Žid!“
       „Nenadávaj na Židov, dávajú nám robotu. A keby som bol ako oni, tak by som nesedel u teba, ale niekde v riadnej krčme, platil by som z plného mešca a o nič by som ťa neprosil,“ snažil som sa položiť Šanimu priateľsky ruku na rameno, ale on sa odtiahol.
       „Tak ti nenalejem. Nič ti nenalejem, lebo tu trieskaš sprostosti, jednu po druhej a vôbec, ale vôbec ničomu nerozumieš!“
       V prítmí Šaniho kuchyne, kde vzduch po horúcom dni stál, nehýbal sa a ešte aj v túto večernú hodinu ostával len ťažko dýchateľný, som hľadel na toho starého mládenca, s ktorým zdieľam podobný osud. On je sluha, ja som čítať ďalej...
čitateľov: 464   

Špehúni

@ :: Poviedky ::     Jun 14 2020, 14:05 (UTC+0)

Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov
Čas: štyridsiate roky 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Takých súťaživých chlapcov ako Albert je málo. Aspoň u nás v dedine. Otec ma občas vezme aj inam, párkrát sme boli i v Prešove, tiež v Sabinove, ale vždy len na trhu a na chvíľku, takže tam som si žiadnych kamarátov nenašiel. Teda vychádzam len z toho, čo poznám a Albert je pre mňa ten najsúťaživejší človek. Akoby si stále musel dokazovať, že vždy a vo všetkom ostatných porazí, potom sa hrdo ponesie stredom dediny, s hlavou jemne vztýčenou, až sa zdá, že pozoruje vtáky na oblohe, ale kútikmi očí vždy sleduje, či naň všetci hľadia s dostatočným obdivom. Všetko sa začalo čítať ďalej...
čitateľov: 584   

Všetko, ako má byť

@ :: Poviedky ::     Jun 08 2020, 01:15 (UTC+0)

Kaštieľ v Gánovciach

Miesto: Gánovce, okres Poprad
Čas: začiatok štyridsiatych rokov 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Takže Berty je zasa môj kamarát! Teda, aspoň si to myslím. Dlho mi nevedel prísť na meno a správal sa ako somár. Lenže dnes, keď som šiel okolo kúpeľov, pozeral som, ako pán Braun nasadá do svojej Pragy. Bolo v tom niečo, čo vo mne budilo rešpekt, aký som kedysi nepoznal. Jasné, vždy som vedel, že je veľmi bohatý. Veď majiteľ kúpeľov nemôže byť žiadna žobrota. Lenže odkedy mal vlastné auto, stal sa pre mňa polobohom hodným obdivu. Môcť si tak sadnúť vedľa neho, či siahnuť si na volant. Lenže isto by ma zahnal preč a ešte by si čítať ďalej...
čitateľov: 866   

Zázraky pre spravodlivých a ponížených

@ :: Poviedky ::     May 31 2020, 13:20 (UTC+0)

Miesto: Niva (Hartmanice), okres Prostějov, Česká republika
Čas: 1620 – 1621
Autor: Slavomír Szabó

       „Ignác, Martin, a vy si čo myslíte? Ak by sa Kristus vrátil, ak by znova zostúpil na zem, sem medzi nás hriešnych, na čiej strane by bojoval? Za protestantov, či za katolíkov? Alebo by vykonal zázrak, aby medzi nami došlo k zmiereniu? Nie, v to nedúfajte. Zázrak si nezaslúžia tí, čo bojujú za žold. Zázraky sú len pre spravodlivých a ponížených.“
       Toto boli posledné slová, ktoré som začul z Jánových úst. Sedeli sme na ulici opretí o stenu akejsi pražskej krčmy, novembrový chlad prechádzal zo studenej zeme na kríže a vlastne do celého tela, keď nás zvolávali, že je načase opustiť mesto a prejsť na Bielu horu. Tam sa postavíme cisárskym na odpor a ochránime čítať ďalej...
čitateľov: 1025   

Brloh

@ :: Poviedky ::     May 24 2020, 13:10 (UTC+0)

Miesto: Byster, dnes Sady nad Torysou - časť Byster, okres Košice-okolie
Čas: 1943 - 1945
Autor: Slavomír Szabó

       Tma. Myslíte si, že ju poznáte? Že viete, aká je a nemôže vás ničím prekvapiť? Ak by ste tvrdili, že áno, znelo by mi to, akoby ste sa bili do pŕs, že poznáte mnohorakosť človeka a vždy viete, čo možno od koho očakávať. Lenže človek je nevyspytateľný. V zlom i v dobrom. Najmä v časoch biedy, keď jeho všetky rozhodnutia o tom, čo urobí, vychádzajú zo strachu o životy blízkych. Vtedy dokáže vykonať aj neuveriteľne vznešené skutky, ktoré sú i po rokoch hodné obdivu a sú prejavom ľudskosti v jej najčírejšej podobe. Taký sa stáva hrdinom, o ktorého činoch raz možno budú písať v knihách, aby sa na ne nezabudlo a aby i po rokoch dokázali rozdávať nádej, že v každom z nás je viac dobrého ako zlého. Lenže človek v biede a strachu je často schopný aj tých najstrašnejších vecí. Všetku čítať ďalej...
čitateľov: 1058   

Harankaňa a tí ďalší

@ :: Poviedky ::     May 15 2020, 13:46 (UTC+0)

Miesto: Ždaňa, okres Košice-okolie
Čas: začiatok štyridsiatych rokov 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       Orba, sejba, žatva. To bol Ferov svet. Polia, čo sa tiahli okolo Ždane od Hornádu až k Slanským vrchom a vôňa zeme, ktorá sa vryla do jeho života natoľko, že by už bez nej nemohol žiť. Spolu so svojou ženou Magdou k nej privoniavali denne, aj teraz, v čase, keď jesenné, no ešte stále teplé slnko vystúpilo takmer doprostred oblohy. Obaja stáli s ohnutými chrbtami nad svojou roľou. Motykami jednotvárne vykopávali zemiaky, zbierali ich a čistili, než ich vložili do koša a presypali do mechov. Počasie bolo naozaj mimoriadne krásne, skôr ako leto, čo nevedelo, kedy má koniec. Zato zemiakov sa urodilo pomenej a aj tie, ktoré vzišli, boli akési menšie než vlani. Magda si nebola istá, či čítať ďalej...
čitateľov: 1150   

Spoveď

@ :: Poviedky ::     Apr 27 2020, 03:27 (UTC+0)

Miesto: Kendice, okres Prešov
Čas: takmer súčasnosť (so spomienkami na štyridsiate a päťdesiate roky)
Autor: Slavomír Szabó

       Zotmelo sa. Súmrak zhustol a to je čas, keď už oči veľa nezmôžu, ale uši vnímajú všetko oveľa jemnejšie, citlivejšie. Aby som ten pocit umocnil, stojac uprostred dediny som privrel viečka a pokúšal sa započúvať do žblnkotu vôd Kendického potoka. Pokúšal, ale zbytočne. Dobre si pamätám časy, keď zurčal v plnej sile a my sme ako deti popri ňom chytali žaby. Potok ešte nevyschol, lenže už nie je tým, čím býval. Voda sa kamsi stráca. Väčšina z nej už zmizla. Možno tak, ako sa žitím kamsi čítať ďalej...
čitateľov: 1197   

Bosorka z Fekišoviec

@ :: Poviedky ::     Apr 19 2020, 00:23 (UTC+0)

Miesto: Veľké Zalužice, okres Michalovce
Čas: tridsiate roky 20. storočia
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

       Jozef stál predo mnou ako živý. Ako vtedy, keď mi bol mužom, čo od rána do večera drel ako kôň a ak sa ku mne niekedy ozval, tak to vždy len preto, aby mi nakázal, čo treba robiť. Aj za pluhom som chodila a orala, ak bolo treba. Od dojenia kráv ma tak boleli prsty a predlaktia, že som potom len ťažko mohla čistiť zemiaky bez toho, aby som sa neporezala. Drevo narúbať, navariť, dom vždy čistý ako Božie oko, to všetko na dennom poriadku. Jozef ma nikdy nechválil, celé roky ani nepohladil a usmial sa len vtedy, keď počítal peniaze. Načo nám toľko majetku?! To som si čítať ďalej...
čitateľov: 1057   


staršie články:

ešte staršie články...