login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jan 01, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(251)

vložiť obrázok do galérie

Vajcare

@ :: Poviedky ::     Mar 29 2020, 12:58 (UTC+0)

Miesto: Malé Zalužice, okres Michalovce
Čas: jar 1969
Autorka: Zuzana Kratyinová

       „Nebudem tancovať s hocikým!“ zvolala som azda trochu hlasnejšie, než som chcela. Betka, ktorá kráčala vedľa, len pokrčila plecami, skúpa utrúsiť čo i len jediné slovíčko. Zaliala ma zlosť. Ja si tu môžem vyrozprávať ústa a ona čuší. Zastala som a dupla: „Nebudem! A just nie!“
       „Dobre, Anička. Nebudeš,“ vyriekla pokojne, otočila sa ku mne a zahľadela sa tými svojimi vodnatými očami, až ma striaslo. Vôbec nechápem, prečo s ňou ešte stále trávim čas. Nie sme si ani trochu podobné. V ničom. Vo voľnom čase je furt zarytá v knihách a potom mudruje ako filozof. A keby aspoň rozprávala o niečom zaujímavom, napríklad o šatách, topánkach, novom filme, o zábavách alebo o chlapcoch. To nie. A vôbec, celá je akási čudná. Chudá, taká neženská, šaty čítať ďalej...
čitateľov: 298   

Láska neláskavá

@ :: Poviedky ::     Mar 23 2020, 02:43 (UTC+0)

Miesto: Bernátovce a Všechsvätých (dnes Valaliky), okres Košice-okolie
Čas: päťdesiate roky 20. storočia
Autor: Silvia Bolčová

       Bol čas ísť. Ešte som potľapkala Borišku, čo sa čochvíľa otelí a posledným pohľadom po kravíne som sa uistila, že je všetko na poriadku a moja práca na dnes skončila. Pozdravila som Paliho a zapriala mu zdarný lov. Potkany boli dotieravé a vystrašené kravy dávali menej mlieka, nuž na družstve rozhodli, že tie odporné hlodavce treba skántriť. Pali sa ponúkol, že ich vystrieľa vzduchovkou.
       Vonku ešte stále vládlo príjemne teplo, slnko sa síce už neopieralo o moje tmavé vlasy, tak ako na poludnie, no stále som cítila jeho silu. Privrela som oči, cítiac vánok v tvári. Nikdy som nevedela čítať ďalej...
čitateľov: 359   

Posledný deň

@ :: Poviedky ::     Mar 17 2020, 14:13 (UTC+0)

Miesto: Kendice, okres Prešov
Čas: 1944
Autor: Juraj Korpa

       Kúria – to znie hrdo!
       Najmä pre deti a mestskú inteligenciu. Majú to z rozprávok. V nich je kúria čosi ako kaštieľ, a kaštieľ zase čosi ako zámok, ba hrad, a hrad je – v rozprávkach určite – samé poschodia, vežičky, lampióny i koče, a na širokom schodisku pred ním práve stráca Popoluška črievičku, kým na hlavnej veži hodiny odbíjajú polnoc. Kto má kúriu či kaštieľ, ten je zemepán, gróf alebo aspoň barón, a jeho čítať ďalej...
čitateľov: 277   

Koniec spevokolu

@ :: Poviedky ::     Mar 09 2020, 11:24 (UTC+0)

Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov
Čas: druhá polovica štyridsiatych rokov 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

       „Počkaj! Nestrkaj tam ruku, lebo sa oparíš!“ Magda varovala Žifku, ale to akoby hádzala hrach na stenu. Žifka len vystrúhala nechápavú grimasu a ďalej hľadela ponad pec do hrnca vriacej vody čakajúc, kedy už vypláva prvý piroh. Bolo to presne na Ondreja, v deň mocných kúziel, keď vraj veštby prezradia osud. Kto by len na to nebol zvedavý. Už dnešné babky v časoch svojej mladosti čarovali s menami chlapcov na papierikoch a tie potom nosili stále pri sebe. Alebo aspoň, keď sa im veštba páčila a chceli, aby sa i naplnila. Popravde, tieto dievčatá to čítať ďalej...
čitateľov: 749   

Čas dozrievania

@ :: Poviedky ::     Mar 01 2020, 05:44 (UTC+0)

Miesto: Šaca, v súčasnosti mestská časť Košice-Šaca
Čas: začiatok päťdesiatych rokov 20. storočia
Autorka: Zuzana Kratyinová

       V noci sme o nej snívali blažené mokré sny a cez deň bola jej postava s krivkami Venuše, orieškovými očami a hrubým vrkočom niže pása, hlavnou témou našich rozhovorov. Kým sme drali lavice v základnej škole, veľmi sme si ju nevšímali. To až po dvoch rokoch učňovky, keď sme ju v jeden deň zazreli vychádzať z kostola, skoro nám spadla sánka. Priam rozkvitla do krásy. Ale akej krásy!
        „To nie je žena. To je bohyňa,“ slintal Feri. Odkmasol šťavnatú byľ, strčil ju do úst a vyvalil sa horeznak do trávy. Vystrčil ruky a vo vzduchu opísal jej obliny. „Hore je toho bohato, dole dosť a medzitým, hm... pás tenký, že ju dlaňami oblapíš.“
       Hodil som okom po pasúcich sa kravách, potom po vzdialenom kameňolome a ľahol si k Ferimu. Slnko príjemne hrialo, lúka voňala letom a prázdninami a dušu mi obklopila nekonečná pohoda.
       Súhlasne čítať ďalej...
čitateľov: 486   

Na Blatách

@ :: Poviedky ::     Feb 24 2020, 10:33 (UTC+0)

Miesto: Malé Zalužice, okres Michalovce
Čas: tridsiate roky 20. storočia
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

       Niekedy by som toho Miška najradšej zaškrtila! Ale môžem? Asi ťažko, keď už mu pomaly tiahne na päťdesiat a ja ho ešte stále volám Miško. To je každý muž taký? Keď už mu začnú šedivieť vlasy, stále chce len pracovať a na nič milé ani nepomyslí? Zajtra je odpust a ja som už všetko porobila. Všetko ako treba. Jedlo pre vyše štyridsať hostí, dom vyprataný, a aby som mu voňala, tak som sa dnes dokonca umyla mydlom.
       „Tu si?“ usmiala som sa na Miška milo, keď prišiel domov o niečo skôr ako inokedy.
       „A čo? Vari ma nevidieť?“ hrdo pľasol po svojom stále sa zväčšujúcom bruchu, zložil si klobúk, potiahol nosom a klobúk zavesil na klinec. „Máš navarené?“
       Jasne. Hlavne, aby čítať ďalej...
čitateľov: 655   

Ani krivého slova

@ :: Poviedky ::     Feb 17 2020, 03:57 (UTC+0)

Miesto: Richnava, okres Gelnica
Čas: 1944 - 1946
Autor: Juraj Korpa


       Nejaký taký všeobecný názor panoval v Richnave, že mohlo byť aj horšie. Zhodli sa na tom už do Vianoc. A to prišli iba na jeseň... Spočiatku, samozrejme, prevažovala napätá atmosféra. Nikto nevedel, čo bude. Vojakov rozmiestnili po domoch dosť nahusto, po troch na domácnosť. To znamenalo o minimálne jednu izbu a tri postele pre domácich menej. A tri cudzie tváre navyše, čo sa smiali v neznámom jazyku, hrmotali, buchotali, navyše s ostrými zbraňami, ktoré sa zblízka zdali také veľké a nebezpečné. No rýchlo si zvykli. Vojaci aj dedinčania. Začali sa usmievať na seba navzájom, len pochytili slovko-dve, už sa snažili aj vtipkovať, a keďže si navzájom neliezli do vecí (a do hrncov), nijak si ani neprekážali. A to už ani nehovoriac čítať ďalej...
čitateľov: 474   

Rudo a ja

@ :: Poviedky ::     Feb 10 2020, 05:59 (UTC+0)

Miesto: Gánovce, okres Poprad
Čas: približne v rokoch 1941 až 1946
Autor: Slavomír Szabó

       Panebože, panebože, len nech sa Rudovi nič nestane! Prosím, prosím, prosím! Veď je už taký čas a on sa stále nevrátil domov. Stratil sa, zmizol, možno sa prepadol pod zem. Jeho rodičia i bratia ho hľadajú, no ani netušia, čo všetko sa mohlo stať. Iba ja viem, akým nástrahám sa vystavoval. A prečo? Čo si chcel dokázať? Vlastne, čo sme si my chceli dokázať? Keby ostatní mali o našich tajomstvách aspoň šajnu, bez svätenej vody by neurobili ani krok! Je sprostosť pokúšať osud. A za všetkým je tá cigánka. Tá Guba! Vraj veštica...

       Všetko sa to začalo, keď čítať ďalej...
čitateľov: 1088   

V bráne dospelosti

@ :: Poviedky ::     Feb 03 2020, 04:13 (UTC+0)

Miesto: Kendice, okres Prešov
Čas: druhá polovica päťdesiatych rokov
Autorka: Zuzana Kratyinová

       „Malina! Malina stoj!“ hulákala som na kravu, no ona nezastala. Ani len nespomalila. Trielila ďalej, žalostne bučala a špinavým chvostom švihala za tučným fľakatým zadkom. Rozbehla som sa za ňou, no potom som sa musela vrátiť. Chcelo sa mi plakať od zlosti, ale čo by mi to pomohlo? Prebehlo mi hlavou, či ma vôbec začula, keď je taká vyplašená. Možno jej z toho šoku vypadlo všetko z gebule a pamätá len autobus, čo sa náhle objavil proti nej na ceste a do ktorého v behu vrazila. Ešte čítať ďalej...
čitateľov: 590   

Pytliak i hrdina

@ :: Poviedky ::     Jan 25 2020, 13:05 (UTC+0)

Miesto: Richnava, okres Gelnica
Čas: od polovice tridsiatych rokov po koniec II. svetovej vojny
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

       Cyril hľadel na svoje zablatené čižmy a vedel, že ich zasa bude musieť dlho pucovať a natierať tým drahým boxom, aby sa leskli rovnako ako ráno. Taký zadžabaný sa na žandárskej stanici nemôže ukázať. To by naň pozerali znechutene, pohŕdavo by krčili nosmi, a potom by sa s ním rozprávali, akoby mal prinajmenšom týfus. Teraz, za českých žandárov, je to iné, ako keď tu boli Maďari. Tí si s radosťou vypočuli všetko, čo im mohlo dať zámienku, aby s pelendrekmi zjednali poriadok. Ale Česi? Bez zápisnice ani neopustia Krompachy. Teda, ak práve nemajú tú svoju povinnú vychádzku na trase Hrišovce, Richnava, Kluknava. To vždy rýchlo prejdú raz denne a inak len trčia v tej svojej kancelárii. A ak za nimi niekto dôjde, že treba čítať ďalej...
čitateľov: 934   


staršie články:

ešte staršie články...