login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jan 01, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(251)

vložiť obrázok do galérie

Ani krivého slova

@ :: Poviedky ::     Feb 17 2020, 03:57 (UTC+0)

Miesto: Richnava, okres Gelnica
Čas: 1944 - 1946
Autor: Juraj Korpa


       Nejaký taký všeobecný názor panoval v Richnave, že mohlo byť aj horšie. Zhodli sa na tom už do Vianoc. A to prišli iba na jeseň... Spočiatku, samozrejme, prevažovala napätá atmosféra. Nikto nevedel, čo bude. Vojakov rozmiestnili po domoch dosť nahusto, po troch na domácnosť. To znamenalo o minimálne jednu izbu a tri postele pre domácich menej. A tri cudzie tváre navyše, čo sa smiali v neznámom jazyku, hrmotali, buchotali, navyše s ostrými zbraňami, ktoré sa zblízka zdali také veľké a nebezpečné. No rýchlo si zvykli. Vojaci aj dedinčania. Začali sa usmievať na seba navzájom, len pochytili slovko-dve, už sa snažili aj vtipkovať, a keďže si navzájom neliezli do vecí (a do hrncov), nijak si ani neprekážali. A to už ani nehovoriac čítať ďalej...
čitateľov: 192   

Rudo a ja

@ :: Poviedky ::     Feb 10 2020, 05:59 (UTC+0)

Miesto: Gánovce, okres Poprad
Čas: približne v rokoch 1941 až 1946
Autor: Slavomír Szabó

       Panebože, panebože, len nech sa Rudovi nič nestane! Prosím, prosím, prosím! Veď je už taký čas a on sa stále nevrátil domov. Stratil sa, zmizol, možno sa prepadol pod zem. Jeho rodičia i bratia ho hľadajú, no ani netušia, čo všetko sa mohlo stať. Iba ja viem, akým nástrahám sa vystavoval. A prečo? Čo si chcel dokázať? Vlastne, čo sme si my chceli dokázať? Keby ostatní mali o našich tajomstvách aspoň šajnu, bez svätenej vody by neurobili ani krok! Je sprostosť pokúšať osud. A za všetkým je tá cigánka. Tá Guba! Vraj veštica...

       Všetko sa to začalo, keď čítať ďalej...
čitateľov: 393   

V bráne dospelosti

@ :: Poviedky ::     Feb 03 2020, 04:13 (UTC+0)

Miesto: Kendice, okres Prešov
Čas: druhá polovica päťdesiatych rokov
Autorka: Zuzana Kratyinová

       „Malina! Malina stoj!“ hulákala som na kravu, no ona nezastala. Ani len nespomalila. Trielila ďalej, žalostne bučala a špinavým chvostom švihala za tučným fľakatým zadkom. Rozbehla som sa za ňou, no potom som sa musela vrátiť. Chcelo sa mi plakať od zlosti, ale čo by mi to pomohlo? Prebehlo mi hlavou, či ma vôbec začula, keď je taká vyplašená. Možno jej z toho šoku vypadlo všetko z gebule a pamätá len autobus, čo sa náhle objavil proti nej na ceste a do ktorého v behu vrazila. Ešte čítať ďalej...
čitateľov: 352   

Pytliak i hrdina

@ :: Poviedky ::     Jan 25 2020, 13:05 (UTC+0)

Miesto: Richnava, okres Gelnica
Čas: od polovice tridsiatych rokov po koniec II. svetovej vojny
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

       Cyril hľadel na svoje zablatené čižmy a vedel, že ich zasa bude musieť dlho pucovať a natierať tým drahým boxom, aby sa leskli rovnako ako ráno. Taký zadžabaný sa na žandárskej stanici nemôže ukázať. To by naň pozerali znechutene, pohŕdavo by krčili nosmi, a potom by sa s ním rozprávali, akoby mal prinajmenšom týfus. Teraz, za českých žandárov, je to iné, ako keď tu boli Maďari. Tí si s radosťou vypočuli všetko, čo im mohlo dať zámienku, aby s pelendrekmi zjednali poriadok. Ale Česi? Bez zápisnice ani neopustia Krompachy. Teda, ak práve nemajú tú svoju povinnú vychádzku na trase Hrišovce, Richnava, Kluknava. To vždy rýchlo prejdú raz denne a inak len trčia v tej svojej kancelárii. A ak za nimi niekto dôjde, že treba čítať ďalej...
čitateľov: 502   

Vojak špiritista

@ :: Poviedky ::     Jan 19 2020, 15:12 (UTC+0)

Miesto: Kendice, okres Prešov
Čas: štyridsiate roky 20. storočia
Autor: Juraj Korpa

       Nepamätám si presne deň, keď sa u nás zjavil. Ani ako. Bola som ešte malá, sedem rokov mi minulo, a také malé škvŕňa, ledva rozumie všetkým slovám, čo dospelí hovoria – alebo aspoň väčšine. Spoznáva prvýkrát svet, aký existuje za plotom rodného domu a aj svoju vlastnú domácnosť naraz vidí inak, než spod stola, nuž nemá čas sledovať všetko a dopodrobna. Jeho tvár sa jednoducho začala objavovať medzi ostatnými dospelými častejšie a častejšie, až som pochopila, že u nás asi býva – nikto mi ho nepredstavil, nepodali sme si ruky na zoznámenie, nezačala sa nová éra slávnostným príchodom. Zrazu bol. A tak ani neviem, či prišiel v uniforme, či prišiel ráno, alebo v podvečer, čo povedal mame a čo ona jemu – len po čase som si ho začala uvedomovať ako spolubývajúceho a začala naňho byť zvedavá. Ale, úprimne, ani neviem, ako čítať ďalej...
čitateľov: 364   

Cesta k Márii

@ :: Poviedky ::     Jan 13 2020, 08:07 (UTC+0)

Moravská krajina

Miesto: Malé Hradisko, okres Prostějov, Česká republika
Čas: údajne 17. až 18. storočie
Autor: Slavomír Szabó

       Kde sú všetci tí chlapci, čo sa tvárili ako kamaráti, ale vždy mi robili zle? Smiali sa, že sa trasiem od strachu, keď sme chodievali kradnúť jablká z gazdovských záhrad. Tiež, že sa bojím, aby som nespadol z mokrých kameňov, ako sme preskakovali cez vody Zábrany. Alebo, že utekám z Panského lesa, len čo zahúka sova, lebo verím na hejkalov. Ak sa medzi nami niekedy strhla bitka, či len dáke zápasenie, takmer nikdy som sa nepridával na žiadnu stranu a ak, tak som rýchlo skončil vyvalený na chrbte či s rozbitým nosom. Oni boli hrdinovia. Alebo sa aspoň tak cítili. Mocní a hrdí. A teraz? Teraz sa plahočia, otročia od rána do večera a idú sa zodrať ako drevorubači, oráči, murári, ako kadejakí pomocníci na príležitostnú robotu za pár drobných, či pomocníci pomocníkov za krajec chleba a polievku. A ja? Ja na nich môžem hľadieť z vrchu. Cechoví čítať ďalej...
čitateľov: 978   

Moc dobra a zla

@ :: Poviedky ::     Jan 06 2020, 03:27 (UTC+0)

Miesto: Brzotín, okres Rožňava
Čas: tridsiate roky 20. storočia
Autori: Slavomír Szabó, Zuzana Kratyinová

       Cítil som sa ako teľa, čo si ani poriadne neužilo života a už ho vedú na porážku. Našťastie, zabiť ma nechcel nikto, ale i tak sa ma chytalo zúfalstvo. Nie, nikdy som nebol precitlivený, ale toto sa mi zdalo ako poprava mojej hrdosti, koniec životnej cesty, po ktorej som kráčal i časov, keď som sa cítil sebaisto a veril len zdravému ľudskému rozumu. Urobil som chybu, keď som Erži ustúpil a dovolil jej, aby šla za Štefanom sama? Aby ste mi rozumeli, nebral som si ju za ženu preto, že by som bol zaľúbený. Ale veď aj iní sa podrobili vôli rodičov a súhlasili, či skôr museli súhlasiť so svadbou, ktorou sa spoja pozemky. Tak i ja. Lenže v mnohých prípadoch čítať ďalej...
čitateľov: 537   

Záletník alebo pijan?

@ :: Poviedky ::     Dec 28 2019, 03:42 (UTC+0)

Miesto: Zalužice, okres Michalovce
Čas: sedemdesiate roky 20.storočia
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

       Už som si myslela, že mám porobené, kuchyňa sa leskla, aj bielizeň som rozvešala po dvore a voňala parádne. Predsa len, oplatí sa priplatiť tých pár halierov, lebo Tix je oveľa lepší prášok ako Azúr a keď si človek líha do postele, tak stačí privrieť oči. Hej, stačí sa zasnívať a každý sa z tej vône cíti ako niekde pri mori. Teda, aspoň si myslím, lebo ja som pri mori ešte nikdy nebola. Ale už si s Jankom šetríme. Dokonca mi včera povedal, že ak splní podnikový plán a dostane prémie, skúsi si na odboroch vybaviť protekciu, aby nás zaradili na letný zájazd do Rumunska. More! To by bolo niečo! Skutočné vlny, čo prichádzajú k pobrežiu z tých najvzdialenejších čítať ďalej...
čitateľov: 839   

Hradní páni

@ :: Poviedky ::     Dec 21 2019, 05:17 (UTC+0)

Miesto: Richnava, okres Gelnica
Čas: päťdesiate roky 20. storočia
Autor: Juraj Korpa

       Každý chlap, keď bol ešte chlapcom, si určite na dvore postavil hrad. Možno malý, pre fazuľky a vojačikov, alebo stredný, pre seba aj pre psa, alebo obrovský, ktorého neviditeľné múry ďaleko presahovali okolité ploty, trhali mraky a ktorého hlavná pozorovateľňa sa nachádzala v rohu pod strechou, práve pri tom malom skrytom okienku, kadiaľ tak príjemne v horúčave fúka. Mať hrad, čo ako imaginárny, je totiž pre každého chlapca skvelá hra i skvelá zábava, pri ktorej najkrajší je pocit, že ste hradným pánom. A pri ktorej sa navyše zvezie aj nepreberné množstvo kamošov. A teraz povážte, aké by to bolo, keby ste si hrad nemuseli ani stavať, ani predstavovať, pretože by ste už mali na dvore vlastný. čítať ďalej...
čitateľov: 650   

Švagriná

@ :: Poviedky ::     Dec 14 2019, 01:32 (UTC+0)

Miesto: Zdoba, v súčasnosti Sady nad Torysou - časť Zdoba, okres Košice-okolie
Čas: údajne okolo roku 1935
Autor: Slavomír Szabó

       Cez otvorené okno neveľkého domu dopadalo dovnútra jasné svetlo, však aj bolo pravé poludnie. Len pre chvíľou vstúpil dovnútra Jozef aj s bratom a chvíľu sa obzeral po kuchyni, či niekde nezočí nejakú handru, do ktorej by sa poutieral. Dosť sa natrápil, kým si na dvore v lavóre so studenou vodou zmyl hrubú a mastnú špinu z rúk. Nemal chuť obtrieť ich o nohavice. Mižo, jeho mladší brat, pobavene sledoval, ako naťahuje krkom na všetky strany. On sa netrápil. Koleso na rebrináku už síce opravili, ale ešte treba vykydať hnoj, tak načo sa umývať. No ale Jozef mu pomohol, tak sa čítať ďalej...
čitateľov: 1186   


staršie články:

ešte staršie články...