login|password

ZAREGISTRUJ SA!

vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020 klikni na obrázok pre zväčšenie a popis prezri si archív(255) vložiť obrázok do galérie

Cesta za Ilonkou @ :: Poviedky ::     Aug 23 2021, 09:30 (UTC+0) Miesto: Buzice, dnes Valaliky – časť Buzice Čas: údajne niekedy na prelome 19. a 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Ilonka bola tá najlepšia kamarátka, akú som kedy mala. Pamätám sa, ako sme sa raz vybrali kúpať do Hornádu. To sme boli ešte malé dievčatá, možno desaťročné, s dlhými vrkočmi a cez prázdniny sme spolu pásli husi. Tie sme nechali v dedine pri jarku a šli samé. Nesmeli sme, ale to nás neodradilo. Jednak sme nevedeli plávať, a keď by sme sa aj chceli schladiť v toku rieky, mohli by sme ísť len so staršími. Bol horúci letný deň, ani ovady v tej páľave netúžili lietať a my sme stáli bosé na brehu, hľadiac čítať ďalej... čitateľov: 10796

Vreckovka @ :: Poviedky ::     May 31 2021, 08:50 (UTC+0) Miesto: Kluknava – časť Štefanská Huta, okres Gelnica Čas: 1940 Autor: Slavomír Szabó „Ja tebe, ty mne, on jej, ona jemu. My vám, vy nám, my im, oni nám. Viem, to!“ chválila sa Hanka Betke. Dve spolužiačky, obe štvrtáčky, sa vracali zo školy domov. Zima bola poriadna, mráz až štípal a Hornád zamrzol snáď po samé dno. Isto by po ňom teraz mohli prejsť aj kone s vozom. Tak si jeho stredom, ako po širokánskej ľadovej ceste z Kluknavy do Štefanskej Huty vykračovali dve malé chudé dievčatá a tešili sa, že idú domov. Hľadeli na brehy a hory zasypané snehom, sťahovali si do tvárí šatky pred hlúpym vetrom, krehli im prsty na rukách. Ale i tak je cesta domov veselšia než do školy. Najmä teraz čítať ďalej... čitateľov: 8771

Pred birmovkou @ :: Poviedky ::     Jan 31 2021, 14:23 (UTC+0) Miesto: Kendice, okres Prešov Čas: pravdepodobne 1945 Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová „Kedy tú trať opravia? Vieš, ja už som v Prešove bol. Vlakom. To ešte most stál a veľmi sa mi páčilo ako dunel. Je v tom niečo, no neviem to presne povedať, ale niečo také vzrušujúce, keď pozeráš z okna vagóna a svet sa okolo teba hýbe. Stačí vystrčiť hlavu cez okno a nemusíš si ani nič predstavovať, ale i tak máš pocit, akoby si lietal. Dym z lokomotívy, iskry, škrípanie bàzd, zrýchľujúci sa dych rušňa, ale najmä dunenie, čo počuť, keď vlak prechádza mostom – na to sa jednoducho nedá zabudnúť,“ pozeral som smerom ku železnici, na ktorej už dlho nič nejazdilo. „Ïuro, ty si ozaj truľo,“ zarehotal sa Vinco, potom sa ohol v páse, vzpriameným ukazovákom čítať ďalej... čitateľov: 9782

Cestou na faru @ :: Poviedky ::     Nov 29 2020, 11:30 (UTC+0) Miesto: Gánovce, okres Poprad Čas: údajne 6. januára 1940 Autor: Slavomír Szabó „Isto, dalo sa to predpokladať. Po Mníchovskej dohode nebolo nikoho silnejšieho než Hlinkova slovenská ľudová strana. Aj tu sa značili dve možné riešenia a myslím si, že to dopadlo najlepšie, ako mohlo. Teda v strane bol boj o moc, i keď vyslovene bojom by som to nenazýval. Ale v podstate išlo o to, kto ju bude viesť a pod čím vplyvom sa bude Slovensko vyvíjať. Monsignor Tiso stál na čele viac umierneného krídla, ale Karol Sidor a jeho ľudia popravde nemohli Čechov ani cítiť. Darmo boli jedna strana, Sidorovci hlásali spoločnú úniu s Poľskom. Nakoniec, ani krídlo monsignora Tisa nesmerovalo rovno k samostatnému Slovensku, ale žiadalo pre našu krajinu autonómiu. A to sa i na krátky čas pred čítať ďalej... čitateľov: 9811

Kliatba starého kartára @ :: Poviedky ::     Nov 07 2020, 14:13 (UTC+0) Miesto: Fričovce, okres Prešov Čas: prvá polovica 19. storočia Autor: Juraj Korpa Barón Splényi vyšiel z dverí. Bol sám, bez sprievodu. Niekoľko bírešov, pracujúcich obďaleč, sa k nemu s čiapkami v rukách hneď rozbehlo, ale zastavil ich miernym odmietavým posunkom. Opustil kaštieľ, aby sa v tichosti oddal svojim myšlienkam. Nechcel s nikým hovoriť. Ničomu sa venovať. Zrak mu mimovoľne padol na vyšívaný rukáv jeho fraku. Bol to civilný typ kabátca, aký sa nosil ešte za cisára Leopolda II., ale niekoľko detailov pripomínalo skôr uniformu – bolo to tak na osobné želanie starého baróna, veď v armáde strávil pekných pár desaťročí a do čítať ďalej... čitateľov: 9979

Podivný tanec @ :: Poviedky ::     Oct 19 2020, 18:39 (UTC+0) Miesto: Podomí, okres Vyškov, Česko Čas: tradovaný príbeh sa odohráva v bližšie neurčenom čase Autor: Slavomír Szabó Mal som pocit, akoby ma pri každom údere zvona pichol hrot neviditeľného noža. Až ma zakaždým stiahlo a nevedel som sa poriadne nadýchnuť. Potili sa mi ruky, zrak sa mi zahmlieval a len ťažko som zadržiaval plač. Jeník zomrel. Mladý. Občas sa tak stáva, že niektorého z drevorubačov, či už z Podomí alebo z okolia, zavalí strom. A na Jeníka padla mohutná jedľa. Ak sa pri tom všetkom dá vôbec hovoriť o nejakom šťastí, tak možno iba v tom, že netrpel. Nezvíjal sa a nekričal pod ťažkým kmeňom, nemuseli sme ho ťahať s trčiacimi kosťami z otvorených rán, s očami, ktoré prosia o život dlhší aspoň o toľko, čo trvá jediný nádych. Aj také som už čítať ďalej... čitateľov: 9419

Džadovka @ :: Poviedky ::     Oct 04 2020, 11:57 (UTC+0) Miesto: Byster, dnes Sady nad Torysou – časť Byster, okres Košice-okolie Čas: približne okolo roku 1950 Autor: Slavomír Szabó Pozerali ste sa už niekedy do očí koňa, s ktorým ste strávili celé roky, vždy verne poslúchal, bol pre vás viac než zvieraťom, skôr priateľom, a naraz ho musíte nechať zastreliť? Ten výstrel, čo okolie ohluší len na kratučkú chvíľu, vám potom znie v hlave ešte veľmi dlho, zovrie srdce a vháňa slabosť do kolien. Akoby sa tým končila jedna časť vášho života, stratili ste priateľa, za ktorého ste boli zodpovední a nedokázali ste mu pomôcť, keď vás potreboval. Prečo si kôň zlomí nohu takmer vždy len keď ide dolu kopcom? Nakoniec, čítať ďalej... čitateľov: 10080

Nech žije tanec! @ :: Poviedky ::     Sep 19 2020, 08:11 (UTC+0) Miesto: Brzotín, okres Rožňava Čas: 1954 Autor: Slavomír Szabó Nech žije tanec! Isto, keby som to zakričal v škole, všetci by sa na mňa pozerali čudne. Najmä učitelia, lebo my sme sa tu naučili kričať najmä: Nech žije Sovietsky zväz! Prípadne: Nech žije KSČ! Ale ak mám povedať pravdu, Sovietsky zväz ani komunistická strana ma nikdy neurobili takým šťastným, ako keď som tancoval. Je to úžasný pocit, keď dievčatá, na ktoré zvyčajne zazeráte nesmelo len tak kútikom oka, vám odrazu samé podajú ruku, dovolia, aby ste ich obchytili okolo pása a hľadia vám priamo do tváre, krútiac sa s vami v rytme hudby, pri ktorej zabudnete na okolitý svet. Ten odrazu nie je, nejestvuje a vnímate akurát akési prazvláštne teplo, čo napåňa vaše vnútro. Chvíľami som mal pocit, že priam horím. Že kdesi v mojej hrudi sa vyplavuje hromada nehy, čo ma napåňa, preteká mojimi žilami, pulzuje s každým úderom srdca a čítať ďalej... čitateľov: 10027

Podivný kňaz @ :: Poviedky ::     Sep 06 2020, 10:35 (UTC+0) Miesto: Ždaňa, okres Košice-okolie Čas: údajne prelom dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Sako z obleku som už prehodil cez stoličku a po tom, ako som odpil z lipového čaju, som sa snažil uvoľniť si golier na košeli. Stál som uprostred izby, z okna oproti ku mne prúdilo nevýrazné svetlo, petrolejku som ešte nezažal. Nebolo prečo. Margitka zaspala rovno na pohrebe, domov som ju niesol v náručí. Teraz ležala na posteli s rozhodenými rukami a tváričkou tak uvoľnenou, až z nej sálalo čaro čistoty a nevinnosti. Možno by som povedal, že i posvätnosti, ak by som si bol istý, že sa tým nerúham. Trojročné deti niečo z toho výrazu majú najmä počas spánku. Horšie to vyzeralo s Hanušoučítať ďalej... čitateľov: 9730

Kinoláska @ :: Poviedky ::     Aug 30 2020, 13:57 (UTC+0) Miesto: Zalužice, okres Michalovce Čas: začiatok päťdesiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Kino je to najlepšie, čo ma kedy v živote stretlo! Ale netvrdím, že už nikdy nič lepšieho nespoznám. Lebo ak sa zamyslím, čo sa nestáva veľmi často, ale ak sa ozaj zamyslím, tak mi je jasné, že to najkrajšie ma ešte len čaká. Ešte rok vydržať, vlastne už ani toľko, hádam tri štvrtiny roka a povýšia ma za parobka. A potom... Potom môžem mať frajerku a nikto na mne za to nedoláme palicu. Zakaždým, keď si to predstavím a privriem oči, vidím Marču. Niežeby tu nebolo viacej pekných dievčat, niektoré mi už dlhý čas nedajú spávať, ale sú staršie alebo majú frajerov, a i keď nie, hoc sa stanem parobkom, nezavadia o mňa ani potom. Staršie chcú starších. Ale Marča... Už ako decko sa mi páčila, keď naháňala husi ku Barine, nech sa napasú a poriadne sa vyčvachtajú vo vode. Ešte bola malá, útla, s pekným svetlým hrubým vrkočom, ale ten malý noštek sa jej dvíhal trochu dohora rovnako ako teraz. Nie žeby bola namyslená. To nikdy! Vtedy sme sa dokonca aj spolu hrávali, hoc sa zo mňa ostatní chlapci smiali, že som dievčenský pupok. No neskôr už na mňa ani nepozrela. Stalo sa to po tom, ako som sa zabával tým, že som hádzal kamene. Husi jej totiž plávali hore dole a ona ich nevedela zahnať domov. Musela vojsť k ním do vody a ja som tie kamene naschvál hádzal tesne vedľa nej, aby ju ošpliechalo. Vtedy Marča čítať ďalej... čitateľov: 9860

Trhaviny @ :: Poviedky ::     Aug 24 2020, 08:22 (UTC+0) Miesto: Fričovce, okres Prešov Čas: 1944 Autor: Juraj Korpa Sú len dve veci, ktoré sa spoľahlivo ocitajú v strede záujmov odrastenejšieho chlapca, čochvíľa už vchádzajúceho do puberty: vášeň pre rôzne stroje, hlavne autá a zbrane, no a potom ešte odvrávanie rodičom. To prvé platí všade tam, kde majú chlapci príležitosť stretnúť sa so strojčekmi, dotknúť sa ich, ohmatať, rozbehnúť a zastaviť ich, a to minimálne od okamihu vynájdenia áut. To druhé platí univerzálne, všade. Potom v puberte samozrejme vypukne záujem o dievčatá, ktorý čítať ďalej... čitateľov: 10426

Pri Zbojníckej studni @ :: Poviedky ::     Aug 17 2020, 11:31 (UTC+0) Miesto: Kendice, okres Prešov Čas: pravdepodobne 1947 Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová Maličká Hela si sadla na stoličku a cítila sa hrdo. Pokojne mohla spustiť nohy a už sa jej nehompáľali. Aspoň nie tak, ako kedysi. Keď správne vytočila členky, špičkami prstov dosiahla až na chladnú podlahu a to pre ňu znamenalo, že je už veľká. Pravda, vždy svojich rovesníkov trochu prečnievala, ale stolička bola dosť vysoká, presne taká, akú má otec. Trochu vàzgala, lebo bola i poriadne stará, možno ešte z čias, keď v krajine vládol dáky chýrny kráľ či cisárovná, nie prezident Beneš. Lenže ona nad tým takto nerozmýšľala. Stačilo, že dočiahla čítať ďalej... čitateľov: 10975

Rytiersky sen @ :: Poviedky ::     Aug 09 2020, 21:28 (UTC+0) Miesto: Košťany; dnes Valaliky - časť Košťany, okres Košice-okolie Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Vždy som chcel byť rytierom. Bojovníkom za spravodlivosť. Chrabrým a nebojácnym mužom, ktorý sa nebojí postaviť zlu, bojuje s mečom v ruke a ničí všetkých nepriateľov, čo páchajú na ľuďoch krivdy. Túlal by som sa po svete a kadiaľ by som chodil, všade by s úctou vyslovovali moje meno. Vďačne by ma vítali v každom meste i dedine, dievčatá by na mňa pozerali s iskrami v očiach a volali by mi na slávu. Muži by zasa snívali, že raz budú takí ako ja. To by som ale musel mať meč. Zatiaľ nemám ani nožík, ale čítať ďalej... čitateľov: 9985

Veronino prianie @ :: Poviedky ::     Aug 03 2020, 08:28 (UTC+0) Miesto: Šaca, v súčasnosti mestská časť Košice-Šaca Čas: okolo roku 1925 Autor: Slavomír Szabó Zomrela stará Verona. Nikto ju inak nevolal, pred jej menom vždy a každý spomenul stará, lebo mala tuhý koreň a dožila sa viac, než ktokoľvek iný zo Šačanov. Do posledných dní chodila, i keď už nie do Košíc na trhy, ale aspoň na krátku prechádzku od Semseyho kaštieľa po kostol Nanebovzatia Panny Márie a nazad, no aspoň zo tri razy každučký deň okrem nedele. Možno sa to nezdá tak veľa, ale pre ženu jej veku bol takmer zázrak, ak dokázala vôbec vyjsť na dvor. Občas ju sprevádzal Béla, jej muž. Nie vždy, on už toľko nevládal, i keď bol od nej oveľa mladší. To jeho rodičia tak kedysi rozhodli, že vek nie je podstatný a ožení sa s Veronou, hoc on by rád prijal za ženu nejakú mladšiu, aspoň o desať rokov. Ale Verona bola lepšia partia, dostala do vena pole, pasienky, dve kravy, zopár oviec, večne zlostného a ukričaného kohúta, no najmä dom po jej starej mame. Syn musí poslúchať rodičov a tak Béla pristal. Nakoniec, Verona v tom čase bola tiež krásna žena, zrelá, rozvážna, hoc jeho priťahovali také tie mladé a pojašené. „Hýb sa, lebo sa prestaneš!“ bolo z času na čas počuť z Veroniných úst, keď sa posledné mesiace čítať ďalej... čitateľov: 9871

Utečte a žite! @ :: Poviedky ::     Jul 26 2020, 09:00 (UTC+0) Miesto: Čečejovce, okres Košice-okolie Čas: november 1944 Autor: Slavomír Szabó „Ja som si doteraz myslel, že najhoršie, čo ma môže v živote stretnúť, sú filcky,“ krútil Feri neveriacky hlavou. „Farár nám o tom nikdy nerozprával. Iba toľko, že rodina je posvätná a kto túži po ženskom tele predtým, než uzavrie manželstvo pri oltári, je obyčajný smilník. Hriešnik, čo si nezaslúži viac než peklo. Ten by mal počuť dnešné učivo,“ prikyvoval mu Karči. Obaja chlapci, ktorým sotva odbilo sedemnásť, pochodovali v čítať ďalej... čitateľov: 10141

Rešpekt @ :: Poviedky ::     Jul 19 2020, 19:19 (UTC+0) Miesto: Medzev, okres Košice-okolie Čas: po II. svetovej vojne Autor: Slavomír Szabó Keby som bol ako Dríz alebo Pety, to by bolo niečo! Keď sa stretneme na ulici, každý sa hneď pýta: „Dríz ešte neprišiel? Ale príde, že áno?“ Alebo: „Dúfam, že dôjde aj Pety.“ Čakajú na nich všetci, pozerajú, kedy sa zjavia a keď sa konečne ukážu, dobre že im nebežia oproti. A ja? Aj keď v škole všetkým hovorím, že určite dôjdem, nikto si ani nevšimne, či už som tam alebo nie. Začnú hry bezo mňa a ak sa objavím, prekvapene civejú. „Vieš, Lojzo, celkom sme na teba zabudli. Ale keď si už prišiel, môžeš sa pridať.“ Len toľko povedia. Naozaj to nie je ktovieaký pocit a občas tuho premýšľam, ako by som to mohol zmeniť. Čo by som dal za to, keby na mňa občas počkali, alebo povedali ako sa tešia, že som medzi nimi. Dríz bol našim čítať ďalej... čitateľov: 10323

Haňa a Mižo a Margita @ :: Poviedky ::     Jul 06 2020, 08:57 (UTC+0) Miesto: Košická Nová Ves, dnes Košice - Košická Nová Ves Čas: začiatok roku 1946 Autor: Slavomír Szabó Tak! A čakám tu zbytočne! Bude zázrak, ak z toho mrazu, čo mi zachádza až za nechty, štípe na lícach a zalieza pod šaty, neochoriem! Zima ešte zúri, sotva začali fašiangy, všetko je biele, samý sneh, každý sa krčí doma pri peci a ja tu postávam a pozerám na cestu, hoc sa už zmráka a mala by som odísť. Mižo je taký somár, že až, ba možno ešte väčší! Zabudol na mňa, isto zabudol! A to voľakedy robil kadejaké hlúposti, len aby som si ho všimla a aby ma rozosmial. Čo bitky sa kvôli tomu nadostával! Od učiteľa, od otca, od mamy, babky, deda, strýka, krstnej, mojej mamy, kadekoho. Vlastne, keď tak o tom premýšľam, je vôbec v dedine niekto, kto mu nikdy nenaložil na zadok? Jasné, to bolo pred rokmi, keď sme pozerali na svet detskými očami. Ibaže sa mi zdá, že odvtedy sa toho až tak veľa nezmenilo. Isto, ak by som začala spomínať na čítať ďalej... čitateľov: 10936

Dievča z Rozsypanej skaly @ :: Poviedky ::     Jun 28 2020, 21:05 (UTC+0) Na vrchole Rozsypanej skaly Miesto: Kluknava, okres Gelnica Čas: koniec 19. storočia Autor: Slavomír Szabó Milujem Zuzku. Viem, niektorí sa z nej smejú, že má vlasy ako slama. Keď si ich zviaže do vrkoča, ten sa takmer nehýbe. Len pri behu sa jej kýva zo strany na stranu ako palica. Hlupáci sú všetci, čo tak hovoria! Nerozumiem im. Prečo sa jej pri behu pozerajú na vrkoč? Vari nevidia, ako sa jej pri tom belejú lýtka, niekedy dokonca i odkrývajú kolená? A to už vôbec nehovorím o tom, čo jej skáče pod blúzkou. Keby ma Zuzka chcela, bol by som tým najšťastnejším tvorom na svete! Šiel by som s ňou na lúky, možno niekam ku Zlatníku, a tam ju chytil okolo pása, pritúlil si ju a ona by od slasti až privierala viečka a nechala moje ruky, nech si robia, čo chcú. A milujem aj Marínu. Má krásne biele zuby a nádherne sa smeje. Len škoda, že nikdy nie na mňa. Ale minule som čítať ďalej... čitateľov: 11363

Spravodlivý svet @ :: Poviedky ::     Jun 21 2020, 12:08 (UTC+0) Miesto: Kechnec, okres Košice-okolie Čas: 19. storočie Autor: Slavomír Szabó „Počuj Šani, ak mi naleješ ešte pohár vína, prezradím ti tajomstvo a poprosím ťa o radu.“ Šani, zľahka sa hompáľajúc sa stoličke, z ktorej ešte akoby zázrakom nespadol, sa nahol nad stôl a chytil hrdlo fľaše. Pozrel na mňa lesklými očami, čo mu pod spoteným čelom priam svietili a zaváhal. „Pišta, ty si ako Žid!“ „Nenadávaj na Židov, dávajú nám robotu. A keby som bol ako oni, tak by som nesedel u teba, ale niekde v riadnej krčme, platil by som z plného mešca a o nič by som ťa neprosil,“ snažil som sa položiť Šanimu priateľsky ruku na rameno, ale on sa odtiahol. „Tak ti nenalejem. Nič ti nenalejem, lebo tu trieskaš sprostosti, jednu po druhej a vôbec, ale vôbec ničomu nerozumieš!“ V prítmí Šaniho kuchyne, kde vzduch po horúcom dni stál, nehýbal sa a ešte aj v túto večernú hodinu ostával len ťažko dýchateľný, som hľadel na toho starého mládenca, s ktorým zdieľam podobný osud. On je sluha, ja som čítať ďalej... čitateľov: 10845

Špehúni @ :: Poviedky ::     Jun 14 2020, 20:05 (UTC+0) Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Takých súťaživých chlapcov ako Albert je málo. Aspoň u nás v dedine. Otec ma občas vezme aj inam, párkrát sme boli i v Prešove, tiež v Sabinove, ale vždy len na trhu a na chvíľku, takže tam som si žiadnych kamarátov nenašiel. Teda vychádzam len z toho, čo poznám a Albert je pre mňa ten najsúťaživejší človek. Akoby si stále musel dokazovať, že vždy a vo všetkom ostatných porazí, potom sa hrdo ponesie stredom dediny, s hlavou jemne vztýčenou, až sa zdá, že pozoruje vtáky na oblohe, ale kútikmi očí vždy sleduje, či naň všetci hľadia s dostatočným obdivom. Všetko sa začalo čítať ďalej... čitateľov: 10497

Všetko, ako má byť @ :: Poviedky ::     Jun 08 2020, 07:15 (UTC+0) Kaštie¾ v Gánovciach Miesto: Gánovce, okres Poprad Čas: začiatok štyridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Takže Berty je zasa môj kamarát! Teda, aspoň si to myslím. Dlho mi nevedel prísť na meno a správal sa ako somár. Lenže dnes, keď som šiel okolo kúpeľov, pozeral som, ako pán Braun nasadá do svojej Pragy. Bolo v tom niečo, čo vo mne budilo rešpekt, aký som kedysi nepoznal. Jasné, vždy som vedel, že je veľmi bohatý. Veď majiteľ kúpeľov nemôže byť žiadna žobrota. Lenže odkedy mal vlastné auto, stal sa pre mňa polobohom hodným obdivu. Môcť si tak sadnúť vedľa neho, či siahnuť si na volant. Lenže isto by ma zahnal preč a ešte by si čítať ďalej... čitateľov: 6213

Zázraky pre spravodlivých a ponížených @ :: Poviedky ::     May 31 2020, 19:20 (UTC+0) Miesto: Niva (Hartmanice), okres Prostìjov, Česká republika Čas: 1620 – 1621 Autor: Slavomír Szabó „Ignác, Martin, a vy si čo myslíte? Ak by sa Kristus vrátil, ak by znova zostúpil na zem, sem medzi nás hriešnych, na čiej strane by bojoval? Za protestantov, či za katolíkov? Alebo by vykonal zázrak, aby medzi nami došlo k zmiereniu? Nie, v to nedúfajte. Zázrak si nezaslúžia tí, čo bojujú za žold. Zázraky sú len pre spravodlivých a ponížených.“ Toto boli posledné slová, ktoré som začul z Jánových úst. Sedeli sme na ulici opretí o stenu akejsi pražskej krčmy, novembrový chlad prechádzal zo studenej zeme na kríže a vlastne do celého tela, keď nás zvolávali, že je načase opustiť mesto a prejsť na Bielu horu. Tam sa postavíme cisárskym na odpor a ochránime čítať ďalej... čitateľov: 6002

Brloh @ :: Poviedky ::     May 24 2020, 19:10 (UTC+0) Miesto: Byster, dnes Sady nad Torysou - časť Byster, okres Košice-okolie Čas: 1943 - 1945 Autor: Slavomír Szabó Tma. Myslíte si, že ju poznáte? Že viete, aká je a nemôže vás ničím prekvapiť? Ak by ste tvrdili, že áno, znelo by mi to, akoby ste sa bili do pàs, že poznáte mnohorakosť človeka a vždy viete, čo možno od koho očakávať. Lenže človek je nevyspytateľný. V zlom i v dobrom. Najmä v časoch biedy, keď jeho všetky rozhodnutia o tom, čo urobí, vychádzajú zo strachu o životy blízkych. Vtedy dokáže vykonať aj neuveriteľne vznešené skutky, ktoré sú i po rokoch hodné obdivu a sú prejavom ľudskosti v jej najčírejšej podobe. Taký sa stáva hrdinom, o ktorého činoch raz možno budú písať v knihách, aby sa na ne nezabudlo a aby i po rokoch dokázali rozdávať nádej, že v každom z nás je viac dobrého ako zlého. Lenže človek v biede a strachu je často schopný aj tých najstrašnejších vecí. Všetku čítať ďalej... čitateľov: 5521

Harankaňa a tí ďalší @ :: Poviedky ::     May 15 2020, 19:46 (UTC+0) Miesto: Ždaňa, okres Košice-okolie Čas: začiatok štyridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Orba, sejba, žatva. To bol Ferov svet. Polia, čo sa tiahli okolo Ždane od Hornádu až k Slanským vrchom a vôňa zeme, ktorá sa vryla do jeho života natoľko, že by už bez nej nemohol žiť. Spolu so svojou ženou Magdou k nej privoniavali denne, aj teraz, v čase, keď jesenné, no ešte stále teplé slnko vystúpilo takmer doprostred oblohy. Obaja stáli s ohnutými chrbtami nad svojou roľou. Motykami jednotvárne vykopávali zemiaky, zbierali ich a čistili, než ich vložili do koša a presypali do mechov. Počasie bolo naozaj mimoriadne krásne, skôr ako leto, čo nevedelo, kedy má koniec. Zato zemiakov sa urodilo pomenej a aj tie, ktoré vzišli, boli akési menšie než vlani. Magda si nebola istá, či čítať ďalej... čitateľov: 5604

Spoveď @ :: Poviedky ::     Apr 27 2020, 09:27 (UTC+0) Miesto: Kendice, okres Prešov Čas: takmer súčasnosť (so spomienkami na štyridsiate a päťdesiate roky) Autor: Slavomír Szabó Zotmelo sa. Súmrak zhustol a to je čas, keď už oči veľa nezmôžu, ale uši vnímajú všetko oveľa jemnejšie, citlivejšie. Aby som ten pocit umocnil, stojac uprostred dediny som privrel viečka a pokúšal sa započúvať do žblnkotu vôd Kendického potoka. Pokúšal, ale zbytočne. Dobre si pamätám časy, keď zurčal v plnej sile a my sme ako deti popri ňom chytali žaby. Potok ešte nevyschol, lenže už nie je tým, čím býval. Voda sa kamsi stráca. Väčšina z nej už zmizla. Možno tak, ako sa žitím kamsi čítať ďalej... čitateľov: 5302

Bosorka z Fekišoviec @ :: Poviedky ::     Apr 19 2020, 06:23 (UTC+0) Miesto: Veľké Zalužice, okres Michalovce Čas: tridsiate roky 20. storočia Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová Jozef stál predo mnou ako živý. Ako vtedy, keď mi bol mužom, čo od rána do večera drel ako kôň a ak sa ku mne niekedy ozval, tak to vždy len preto, aby mi nakázal, čo treba robiť. Aj za pluhom som chodila a orala, ak bolo treba. Od dojenia kráv ma tak boleli prsty a predlaktia, že som potom len ťažko mohla čistiť zemiaky bez toho, aby som sa neporezala. Drevo narúbať, navariť, dom vždy čistý ako Božie oko, to všetko na dennom poriadku. Jozef ma nikdy nechválil, celé roky ani nepohladil a usmial sa len vtedy, keď počítal peniaze. Načo nám toľko majetku?! To som si čítať ďalej... čitateľov: 5393

La Mariakero pharipen @ :: Poviedky ::     Apr 13 2020, 10:03 (UTC+0) Miesto: Richnava, okres Gelnica Čas: polovica päťdesiatych rokov 20. storočia Autor: Juraj Korpa Skúpe slnko sa len namáhavo predieralo cez vlhký opar nad Hornádom a slabo rysovalo tiene na neomietnutých váľkových stenách. Voda ticho šumela na plytčinách, vtáky občas ostražito zaštebotali, no na stromoch popri brehu sa nepohol ani lístoček, ani vánok, ktorý by prefúkol a prečistil vzduch. Z komínov troch vetchých domov, obklopených bahnitou, večne vlhkou zemou a šachorinou, sa husto dymilo, pretože noci už boli chladné a tu pri rieke zima dokázala poriadne zaliezať pod kožu. Doslova až na kosť. Vrzli dvere. Do studeného rána vyšli štyri čítať ďalej... čitateľov: 5050

Dva svety @ :: Poviedky ::     Apr 06 2020, 06:18 (UTC+0) Miesto: Kechnec a Šaca Čas: druhá polovica päťdesiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó „Budeme sa vidieť častejšie. A ak nie častejšie, tak aspoň dlhšie. Čítala si noviny? Vláda nám skrátila pracovný čas o dve hodiny týždenne! Od prvého októbra len štyridsať šesť hodín do týždňa a šušká sa, že ak to bude tak dobre i naďalej, možno už ani v sobotu nebudeme musieť do roboty,“ usmial som sa na Helenku a tuho si ju pritúlil. Isto, každé iné dievča by si teraz ťukalo na čelo, prečo v čase našej vytúženej samoty nehovorím, aké nádherné sú jej oči, ako pre ňu nemôžem spávať, že mi stačí jediný dotyk, aby sa mi divoko rozbúšilo srdce, či ako som sa celý deň tešil na to objatie, keď si privoniam k jej vlasom. Lenže ja viem dobre, čím u Helenky zabodujem. Nedávno stačilo, aby som povedal, s akou chuťou som si prečítal príspevky československých delegátov na IV. Svetovom kongrese študentstva a koľko podnetných a zaujímavých myšlienok som tam našiel. Vtedy na mňa pozrela tak zmyselne, až som ju musel vziať do náručia, zdvihnúť a potom ju jemne a nežne uložiť na lúku, kde nás vo vysokej tráve nemohol nikto vidieť. Prahol som už len po tom, aby som cítil teplo jej tela a naslúchal jej vzdychom. Ona však naraz začala hovoriť. Vraj ten kongres študentstva nie je len tak, veď do Prahy naň pricestovali zástupcovia z osemdesiatich krajín sveta, čo je jasným znakom začlenenia Československého zväzu mládeže medzi pokrokovo zmýšľajúce internacionálne štruktúry. Potom už ale konečne vzdychla a vravela, že teraz túži len po jednom. Rýchlo som obsypal jej krk horúcimi bozkami. No ona dodala, že jej túžbou je navštíviť najbližší svetový kongres osobne. Nie, Helenka nie je ako iné dievčatá. Poznajú ju aj na výbore Československého zväzu mládeže v Košiciach, ba aj v Československom zväze žien, dokonca aj funkcionári z Červeného kríža. Jej náruživé prejavy o potrebe intenzívneho budovania spoločensky prospešných organizácií, vedúcich k hospodárskej prosperite krajiny a politickému uvedomeniu širokých más, ohromili už nejedného z vedúcich predstaviteľov kraja. čítať ďalej... čitateľov: 5645

Vajcare @ :: Poviedky ::     Mar 29 2020, 18:58 (UTC+0) Miesto: Malé Zalužice, okres Michalovce Čas: jar 1969 Autorka: Zuzana Kratyinová „Nebudem tancovať s hocikým!“ zvolala som azda trochu hlasnejšie, než som chcela. Betka, ktorá kráčala vedľa, len pokrčila plecami, skúpa utrúsiť čo i len jediné slovíčko. Zaliala ma zlosť. Ja si tu môžem vyrozprávať ústa a ona čuší. Zastala som a dupla: „Nebudem! A just nie!“ „Dobre, Anička. Nebudeš,“ vyriekla pokojne, otočila sa ku mne a zahľadela sa tými svojimi vodnatými očami, až ma striaslo. Vôbec nechápem, prečo s ňou ešte stále trávim čas. Nie sme si ani trochu podobné. V ničom. Vo voľnom čase je furt zarytá v knihách a potom mudruje ako filozof. A keby aspoň rozprávala o niečom zaujímavom, napríklad o šatách, topánkach, novom filme, o zábavách alebo o chlapcoch. To nie. A vôbec, celá je akási čudná. Chudá, taká neženská, šaty čítať ďalej... čitateľov: 5011

Láska neláskavá @ :: Poviedky ::     Mar 23 2020, 07:43 (UTC+0) Miesto: Bernátovce a Všechsvätých (dnes Valaliky), okres Košice-okolie Čas: päťdesiate roky 20. storočia Autor: Silvia Bolčová Bol čas ísť. Ešte som potľapkala Borišku, čo sa čochvíľa otelí a posledným pohľadom po kravíne som sa uistila, že je všetko na poriadku a moja práca na dnes skončila. Pozdravila som Paliho a zapriala mu zdarný lov. Potkany boli dotieravé a vystrašené kravy dávali menej mlieka, nuž na družstve rozhodli, že tie odporné hlodavce treba skántriť. Pali sa ponúkol, že ich vystrieľa vzduchovkou. Vonku ešte stále vládlo príjemne teplo, slnko sa síce už neopieralo o moje tmavé vlasy, tak ako na poludnie, no stále som cítila jeho silu. Privrela som oči, cítiac vánok v tvári. Nikdy som nevedela čítať ďalej... čitateľov: 4869

Posledný deň @ :: Poviedky ::     Mar 17 2020, 19:13 (UTC+0) Miesto: Kendice, okres Prešov Čas: 1944 Autor: Juraj Korpa Kúria – to znie hrdo! Najmä pre deti a mestskú inteligenciu. Majú to z rozprávok. V nich je kúria čosi ako kaštieľ, a kaštieľ zase čosi ako zámok, ba hrad, a hrad je – v rozprávkach určite – samé poschodia, vežičky, lampióny i koče, a na širokom schodisku pred ním práve stráca Popoluška črievičku, kým na hlavnej veži hodiny odbíjajú polnoc. Kto má kúriu či kaštieľ, ten je zemepán, gróf alebo aspoň barón, a jeho čítať ďalej... čitateľov: 4691

Koniec spevokolu @ :: Poviedky ::     Mar 09 2020, 16:24 (UTC+0) Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov Čas: druhá polovica štyridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó „Počkaj! Nestrkaj tam ruku, lebo sa oparíš!“ Magda varovala Žifku, ale to akoby hádzala hrach na stenu. Žifka len vystrúhala nechápavú grimasu a ďalej hľadela ponad pec do hrnca vriacej vody čakajúc, kedy už vypláva prvý piroh. Bolo to presne na Ondreja, v deň mocných kúziel, keď vraj veštby prezradia osud. Kto by len na to nebol zvedavý. Už dnešné babky v časoch svojej mladosti čarovali s menami chlapcov na papierikoch a tie potom nosili stále pri sebe. Alebo aspoň, keď sa im veštba páčila a chceli, aby sa i naplnila. Popravde, tieto dievčatá to čítať ďalej... čitateľov: 5511

Čas dozrievania @ :: Poviedky ::     Mar 01 2020, 11:44 (UTC+0) Miesto: Šaca, v súčasnosti mestská časť Košice-Šaca Čas: začiatok päťdesiatych rokov 20. storočia Autorka: Zuzana Kratyinová V noci sme o nej snívali blažené mokré sny a cez deň bola jej postava s krivkami Venuše, orieškovými očami a hrubým vrkočom niže pása, hlavnou témou našich rozhovorov. Kým sme drali lavice v základnej škole, veľmi sme si ju nevšímali. To až po dvoch rokoch učňovky, keď sme ju v jeden deň zazreli vychádzať z kostola, skoro nám spadla sánka. Priam rozkvitla do krásy. Ale akej krásy! „To nie je žena. To je bohyňa,“ slintal Feri. Odkmasol šťavnatú byľ, strčil ju do úst a vyvalil sa horeznak do trávy. Vystrčil ruky a vo vzduchu opísal jej obliny. „Hore je toho bohato, dole dosť a medzitým, hm... pás tenký, že ju dlaňami oblapíš.“ Hodil som okom po pasúcich sa kravách, potom po vzdialenom kameňolome a ľahol si k Ferimu. Slnko príjemne hrialo, lúka voňala letom a prázdninami a dušu mi obklopila nekonečná pohoda. Súhlasne čítať ďalej... čitateľov: 5044

Na Blatách @ :: Poviedky ::     Feb 24 2020, 16:33 (UTC+0) Miesto: Malé Zalužice, okres Michalovce Čas: tridsiate roky 20. storočia Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová Niekedy by som toho Miška najradšej zaškrtila! Ale môžem? Asi ťažko, keď už mu pomaly tiahne na päťdesiat a ja ho ešte stále volám Miško. To je každý muž taký? Keď už mu začnú šedivieť vlasy, stále chce len pracovať a na nič milé ani nepomyslí? Zajtra je odpust a ja som už všetko porobila. Všetko ako treba. Jedlo pre vyše štyridsať hostí, dom vyprataný, a aby som mu voňala, tak som sa dnes dokonca umyla mydlom. „Tu si?“ usmiala som sa na Miška milo, keď prišiel domov o niečo skôr ako inokedy. „A čo? Vari ma nevidieť?“ hrdo pľasol po svojom stále sa zväčšujúcom bruchu, zložil si klobúk, potiahol nosom a klobúk zavesil na klinec. „Máš navarené?“ Jasne. Hlavne, aby čítať ďalej... čitateľov: 5609

Ani krivého slova @ :: Poviedky ::     Feb 17 2020, 09:57 (UTC+0) Miesto: Richnava, okres Gelnica Čas: 1944 - 1946 Autor: Juraj Korpa Nejaký taký všeobecný názor panoval v Richnave, že mohlo byť aj horšie. Zhodli sa na tom už do Vianoc. A to prišli iba na jeseň... Spočiatku, samozrejme, prevažovala napätá atmosféra. Nikto nevedel, čo bude. Vojakov rozmiestnili po domoch dosť nahusto, po troch na domácnosť. To znamenalo o minimálne jednu izbu a tri postele pre domácich menej. A tri cudzie tváre navyše, čo sa smiali v neznámom jazyku, hrmotali, buchotali, navyše s ostrými zbraňami, ktoré sa zblízka zdali také veľké a nebezpečné. No rýchlo si zvykli. Vojaci aj dedinčania. Začali sa usmievať na seba navzájom, len pochytili slovko-dve, už sa snažili aj vtipkovať, a keďže si navzájom neliezli do vecí (a do hrncov), nijak si ani neprekážali. A to už ani nehovoriac čítať ďalej... čitateľov: 5277

Rudo a ja @ :: Poviedky ::     Feb 10 2020, 11:59 (UTC+0) Miesto: Gánovce, okres Poprad Čas: približne v rokoch 1941 až 1946 Autor: Slavomír Szabó Panebože, panebože, len nech sa Rudovi nič nestane! Prosím, prosím, prosím! Veď je už taký čas a on sa stále nevrátil domov. Stratil sa, zmizol, možno sa prepadol pod zem. Jeho rodičia i bratia ho hľadajú, no ani netušia, čo všetko sa mohlo stať. Iba ja viem, akým nástrahám sa vystavoval. A prečo? Čo si chcel dokázať? Vlastne, čo sme si my chceli dokázať? Keby ostatní mali o našich tajomstvách aspoň šajnu, bez svätenej vody by neurobili ani krok! Je sprostosť pokúšať osud. A za všetkým je tá cigánka. Tá Guba! Vraj veštica... Všetko sa to začalo, keď čítať ďalej... čitateľov: 5376

V bráne dospelosti @ :: Poviedky ::     Feb 03 2020, 10:13 (UTC+0) Miesto: Kendice, okres Prešov Čas: druhá polovica päťdesiatych rokov Autorka: Zuzana Kratyinová „Malina! Malina stoj!“ hulákala som na kravu, no ona nezastala. Ani len nespomalila. Trielila ďalej, žalostne bučala a špinavým chvostom švihala za tučným fľakatým zadkom. Rozbehla som sa za ňou, no potom som sa musela vrátiť. Chcelo sa mi plakať od zlosti, ale čo by mi to pomohlo? Prebehlo mi hlavou, či ma vôbec začula, keď je taká vyplašená. Možno jej z toho šoku vypadlo všetko z gebule a pamätá len autobus, čo sa náhle objavil proti nej na ceste a do ktorého v behu vrazila. Ešte čítať ďalej... čitateľov: 4836

Pytliak i hrdina @ :: Poviedky ::     Jan 25 2020, 19:05 (UTC+0) Miesto: Richnava, okres Gelnica Čas: od polovice tridsiatych rokov po koniec II. svetovej vojny Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová Cyril hľadel na svoje zablatené čižmy a vedel, že ich zasa bude musieť dlho pucovať a natierať tým drahým boxom, aby sa leskli rovnako ako ráno. Taký zadžabaný sa na žandárskej stanici nemôže ukázať. To by naň pozerali znechutene, pohàdavo by krčili nosmi, a potom by sa s ním rozprávali, akoby mal prinajmenšom týfus. Teraz, za českých žandárov, je to iné, ako keď tu boli Maďari. Tí si s radosťou vypočuli všetko, čo im mohlo dať zámienku, aby s pelendrekmi zjednali poriadok. Ale Česi? Bez zápisnice ani neopustia Krompachy. Teda, ak práve nemajú tú svoju povinnú vychádzku na trase Hrišovce, Richnava, Kluknava. To vždy rýchlo prejdú raz denne a inak len trčia v tej svojej kancelárii. A ak za nimi niekto dôjde, že treba čítať ďalej... čitateľov: 5443

Vojak špiritista @ :: Poviedky ::     Jan 19 2020, 21:12 (UTC+0) Miesto: Kendice, okres Prešov Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autor: Juraj Korpa Nepamätám si presne deň, keď sa u nás zjavil. Ani ako. Bola som ešte malá, sedem rokov mi minulo, a také malé škvàňa, ledva rozumie všetkým slovám, čo dospelí hovoria – alebo aspoň väčšine. Spoznáva prvýkrát svet, aký existuje za plotom rodného domu a aj svoju vlastnú domácnosť naraz vidí inak, než spod stola, nuž nemá čas sledovať všetko a dopodrobna. Jeho tvár sa jednoducho začala objavovať medzi ostatnými dospelými častejšie a častejšie, až som pochopila, že u nás asi býva – nikto mi ho nepredstavil, nepodali sme si ruky na zoznámenie, nezačala sa nová éra slávnostným príchodom. Zrazu bol. A tak ani neviem, či prišiel v uniforme, či prišiel ráno, alebo v podvečer, čo povedal mame a čo ona jemu – len po čase som si ho začala uvedomovať ako spolubývajúceho a začala naňho byť zvedavá. Ale, úprimne, ani neviem, ako čítať ďalej... čitateľov: 4697

Cesta k Márii @ :: Poviedky ::     Jan 13 2020, 14:07 (UTC+0) Moravská krajina Miesto: Malé Hradisko, okres Prostìjov, Česká republika Čas: údajne 17. až 18. storočie Autor: Slavomír Szabó Kde sú všetci tí chlapci, čo sa tvárili ako kamaráti, ale vždy mi robili zle? Smiali sa, že sa trasiem od strachu, keď sme chodievali kradnúť jablká z gazdovských záhrad. Tiež, že sa bojím, aby som nespadol z mokrých kameňov, ako sme preskakovali cez vody Zábrany. Alebo, že utekám z Panského lesa, len čo zahúka sova, lebo verím na hejkalov. Ak sa medzi nami niekedy strhla bitka, či len dáke zápasenie, takmer nikdy som sa nepridával na žiadnu stranu a ak, tak som rýchlo skončil vyvalený na chrbte či s rozbitým nosom. Oni boli hrdinovia. Alebo sa aspoň tak cítili. Mocní a hrdí. A teraz? Teraz sa plahočia, otročia od rána do večera a idú sa zodrať ako drevorubači, oráči, murári, ako kadejakí pomocníci na príležitostnú robotu za pár drobných, či pomocníci pomocníkov za krajec chleba a polievku. A ja? Ja na nich môžem hľadieť z vrchu. Cechoví čítať ďalej... čitateľov: 5705

Moc dobra a zla @ :: Poviedky ::     Jan 06 2020, 09:27 (UTC+0) Miesto: Brzotín, okres Rožňava Čas: tridsiate roky 20. storočia Autori: Slavomír Szabó, Zuzana Kratyinová Cítil som sa ako teľa, čo si ani poriadne neužilo života a už ho vedú na porážku. Našťastie, zabiť ma nechcel nikto, ale i tak sa ma chytalo zúfalstvo. Nie, nikdy som nebol precitlivený, ale toto sa mi zdalo ako poprava mojej hrdosti, koniec životnej cesty, po ktorej som kráčal i časov, keď som sa cítil sebaisto a veril len zdravému ľudskému rozumu. Urobil som chybu, keď som Erži ustúpil a dovolil jej, aby šla za Štefanom sama? Aby ste mi rozumeli, nebral som si ju za ženu preto, že by som bol zaľúbený. Ale veď aj iní sa podrobili vôli rodičov a súhlasili, či skôr museli súhlasiť so svadbou, ktorou sa spoja pozemky. Tak i ja. Lenže v mnohých prípadoch čítať ďalej... čitateľov: 5506

Záletník alebo pijan? @ :: Poviedky ::     Dec 28 2019, 09:42 (UTC+0) Miesto: Zalužice, okres Michalovce Čas: sedemdesiate roky 20.storočia Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová Už som si myslela, že mám porobené, kuchyňa sa leskla, aj bielizeň som rozvešala po dvore a voňala parádne. Predsa len, oplatí sa priplatiť tých pár halierov, lebo Tix je oveľa lepší prášok ako Azúr a keď si človek líha do postele, tak stačí privrieť oči. Hej, stačí sa zasnívať a každý sa z tej vône cíti ako niekde pri mori. Teda, aspoň si myslím, lebo ja som pri mori ešte nikdy nebola. Ale už si s Jankom šetríme. Dokonca mi včera povedal, že ak splní podnikový plán a dostane prémie, skúsi si na odboroch vybaviť protekciu, aby nás zaradili na letný zájazd do Rumunska. More! To by bolo niečo! Skutočné vlny, čo prichádzajú k pobrežiu z tých najvzdialenejších čítať ďalej... čitateľov: 5457

Hradní páni @ :: Poviedky ::     Dec 21 2019, 11:17 (UTC+0) Miesto: Richnava, okres Gelnica Čas: päťdesiate roky 20. storočia Autor: Juraj Korpa Každý chlap, keď bol ešte chlapcom, si určite na dvore postavil hrad. Možno malý, pre fazuľky a vojačikov, alebo stredný, pre seba aj pre psa, alebo obrovský, ktorého neviditeľné múry ďaleko presahovali okolité ploty, trhali mraky a ktorého hlavná pozorovateľňa sa nachádzala v rohu pod strechou, práve pri tom malom skrytom okienku, kadiaľ tak príjemne v horúčave fúka. Mať hrad, čo ako imaginárny, je totiž pre každého chlapca skvelá hra i skvelá zábava, pri ktorej najkrajší je pocit, že ste hradným pánom. A pri ktorej sa navyše zvezie aj nepreberné množstvo kamošov. A teraz povážte, aké by to bolo, keby ste si hrad nemuseli ani stavať, ani predstavovať, pretože by ste už mali na dvore vlastný. čítať ďalej... čitateľov: 5731

Švagriná @ :: Poviedky ::     Dec 14 2019, 07:32 (UTC+0) Miesto: Zdoba, v súčasnosti Sady nad Torysou - časť Zdoba, okres Košice-okolie Čas: údajne okolo roku 1935 Autor: Slavomír Szabó Cez otvorené okno neveľkého domu dopadalo dovnútra jasné svetlo, však aj bolo pravé poludnie. Len pre chvíľou vstúpil dovnútra Jozef aj s bratom a chvíľu sa obzeral po kuchyni, či niekde nezočí nejakú handru, do ktorej by sa poutieral. Dosť sa natrápil, kým si na dvore v lavóre so studenou vodou zmyl hrubú a mastnú špinu z rúk. Nemal chuť obtrieť ich o nohavice. Mižo, jeho mladší brat, pobavene sledoval, ako naťahuje krkom na všetky strany. On sa netrápil. Koleso na rebrináku už síce opravili, ale ešte treba vykydať hnoj, tak načo sa umývať. No ale Jozef mu pomohol, tak sa čítať ďalej... čitateľov: 5636

V tabakovej záhrade @ :: Poviedky ::     Dec 08 2019, 23:24 (UTC+0) Miesto: Zalužice, okres Michalovce Čas: tridsiate roky 20. storočia Autorka: Zuzana Kratyinová Niet krajšieho dňa ako druhá sobota v mesiaci. Pravda, až k večeru, keď je už robota na poliach spravená, dobytok opatrený a deti v posteli. A ani sa neteším pre toto všetko, ako skôr na tú jednu jedinú chvíľu, keď vo večernú hodinu zájdem do krčmy za Ïurim. Ïuri býva u mňa, ale radšej sa stretáme pri pive. On je už akoby členom mojej rodiny, i keď prisťahovalec, čo sa nasúkal do našej zadnej izby. Samozrejme, nie zadarmo. To by som ho len tak nepustil, nie som hlupák. Za koruny, za poctivé československé korunky som sa jej vzdal. Veď my so ženou a deťmi sa môžeme potisnúť aj v jednej izbe, načo nám dve? Ïuri nemá čítať ďalej... čitateľov: 4933

Čosi vo vrecúšku @ :: Poviedky ::     Dec 01 2019, 21:47 (UTC+0) Miesto: Kendice, okres Prešov Čas: začiatok päťdesiatych rokov 20. storočia Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová S Marčou sa nedá o ničom poriadne porozprávať. A možno je to šťastie. Odkedy vzala miesto krčmárky, zdá sa, akoby stratila rešpekt voči všetkým chlapom. Aj voči mne – a to som jej muž! Pravdu povediac, máličko, ale ozaj len veľmi máličko ju chápem, lebo aj dnes, keď som za ňou zašiel do krčmy, bol tam hluk. Taký hluk, až som musel kričať, aby ma vôbec počula. A dym! Toľko dymu, tak nafajčené, že už sa nedržal len pri povale, ale štípal oči. Človek, chtiac-nechtiac, musel byť podráždený. A aké honosné sídlo to kedysi bývalo... Keby ešte žila Araňoška, tá sedliacka aristokratka, na ktorú nikto nespomína v zlom, asi by ju roztrhlo od jedu. Empírový nábytok zmizol nevedno kam a nahradil ho výčapný pult. Nádherné obrazy starých majstrov vystriedali plagáty, ktoré hlásali, že komsomolci sú našim vzorom, komunistická strana spasí svet a Sovietsky zväz je i bude našim spojencom naveky. Steny, prechádzajúce pri strope v elegantné klenby, zosiveli, omietkou presiakol nikotín a lepkavá podlaha páchla čítať ďalej... čitateľov: 5334

Obkrúžení vojnou @ :: Poviedky ::     Nov 24 2019, 11:00 (UTC+0) Miesto: Zalužice, okres Michalovce Čas: 1939 - 1945 Autor: Juraj Korpa Mierny vetrík sa prevaľoval v rannom slnku a podľa toho, či privieval, či odvieval suchý vzduch od polí, aj zosilňoval či utlmoval hluk štartujúcich lietadiel za nimi. Zdalo sa, že to práve tie vzdialené zeleno-čierne sršne hýbu vzduchom, snažiac sa ho rozvíriť svojou benzínovou zúrivosťou, aby tak vlastne vykonali stáročný rituál rinčania zbraňami, ktorý má posmeliť srdcia svojich a rozochvieť hrude nepriateľa. Na okraji posledného humna Veľkých Zalužíc stáli s knihami pod pazuchami dve deti, osemročná Valika a desaťročný Miško, kamaráti a susedia od narodenia. Prilákal ich hukot, podišli až k plotu. Sledovali s prižmúrenými očami, ako sa kovové supy po dvojiciach pomaly rozbiehajú, potom namáhavo stúpnu, obťažkané bombami, zakrúžia nad Blatami, aby stihli vzlietnuť ďalšie dva, ako sa potom zoradia po štyroch a miznú v opare nad Vihorlatom, nasledované ďalšou a ďalšou štvoricou. O chvíľu pri nich zastali aj pani v zástere a vysoký chlapík v železničiarskom plášti. Tiež sa pozerali. A premýšľali. Či sa začala vojna. Nejaká ďalšia. Nemecká. Valika už videla lietadlá. Dvakrát. Raz dokonca zblízka. Prvýkrát pred pol rokom. Vtedy sa tiež bojovalo, celkom čítať ďalej... čitateľov: 5299

Statky, láska a koniec @ :: Poviedky ::     Nov 17 2019, 15:00 (UTC+0) Miesto: Ždaňa, okres Košice-okolie Čas: tridsiate až päťdesiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó „Takže, na záver sa mi žiada povedať už len pár slov. Poctivo robiť je dobré, ale to nestačí. Musíš si vážiť, pre koho robíš. Kedysi tu zanechali svoje stopy rôzne bohaté rodiny. Drugethovci, Forgáchovci, Kormosovci a mohol by som hovoriť aj ďalej, lebo každý z týchto rodov písal dejiny Ždane, ale to teraz nie je dôležité. Milan, vieš, čo je teraz dôležité? Že najbohatšími sme tu práve my. Teda, ak budeš robiť pre nás, musíš na to stále myslieť a podľa toho sa i správať. Rozumel si, čo ti hovorím?“ Ihneď som horlivo prikývol. Popravde, bol by som robote rád, aj keby mi gazda Ondrej toľko neprízvukoval, ako sa mám tešiť. Beztak by som bol úslužný. Sirotám nič iné neostáva. Vlastne ma šťastie sprevádza dosť dlho. Najskôr, keď si ma zo sirotinca vzali ujo Ïula s tetou Jolanou. Veľa sirôt našlo nový domov v Ždani. Stali sme sa lelencami, čiže chovancami v rodinách, čo sa o nás starali a dostávali za to trochu peňazí. Sirotinec a rodina - to sa ani nedá porovnať. Keď som k nim prišiel a oni ma usadili za stôl medzi svoje deti a prisadli si k nám, mal som pocit, že svet náhle rozkvitol, prestal byť nepriateľským miestom a prechádzam životom tak, ako som kedysi o tom iba sníval. Navyše, od štátu som dostával šaty dva razy ročne a raz ročne topánky, takže čítať ďalej... čitateľov: 5556

Dukát a iné záležitosti @ :: Poviedky ::     Nov 09 2019, 13:43 (UTC+0) Miesto: Richnava, okres Gelnica Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autorka: Zuzana Kratyinová „A just mala byť moja!“ zvolal Karči a buchol po hrboľatom zájdenom stole, čo pamätal aj panovanie osvietenej panovníčky Márie Terézie. Krčmár, ktorý postával za pultom a tváril sa, že spočítava fľašky, hoci v skutočnosti nemal v hlave čísla, ale striehol na tých zopár kunčaftov v krčme, sa na neho teraz zahľadel. Keď sa uistil, že tento mu škodu nespôsobí, vrátil sa k svojmu ničnerobeniu. „Mala, ale nie je. Žofia už má muža. A ty si tiež nájdi ženu, čo bude v posteli aj okolo hospodárstva ako drak, a tak ťa vymačká, že nebudeš už myslieť na iné. Teraz po vojne je slobodných žien a dievčat ako pliev, stačí len, ... hehehe, ruku načiahnuť. Môžeš mať čítať ďalej... čitateľov: 4977

Nevesta na jednu noc @ :: Poviedky ::     Nov 03 2019, 09:25 (UTC+0) Miesto: Valaliky - časť Všechsvätých, okres Košice-okolie Čas: štyridsiate roky 20.storočia Autor: Silvia Bolčová Tak! A teraz sa všetko zmení! Také tie reči: „Veronka, prídeš nám pomôcť na pole? Vieš, veď ti dáme aj trochu zemiakov,“ - tak toto už nie! To navždy skončí. Časy, keď som sa trápila aj celé dni za výslužku, ktorú som sa i hanbila otcovi ukázať, tie sú preč. Namiesto toho mi možno povedia: „Veronka, videla som, aké krásne zemiaky sa vám toho roku urodili. Nezjednáme sa? My zasa máme veľa kukurice.“ Áno! Presne tak to bude! Už nie pomocníčka na najťažšiu robotu, ale gazdiná, s ktorou budú hovoriť s úctou, ako sa medzi rovnými patrí. Skončia časy, keď som bola dobrá iba za slúžku a v pohľadoch iných som cítila len povýšenie. Alebo pohľady parobkov a mužov. Ak sa nejaký na mňa usmial, cítila som, že je za tým nemravnosť alebo výsmech. Teraz čítať ďalej... čitateľov: 5002

Sekerka @ :: Poviedky ::     Oct 27 2019, 09:47 (UTC+0) Miesto: Kendice, okres Prešov Čas: zima 1944 - 1945 Autor: Juraj Korpa Bolo sychravé ráno. Slabý vetrík vyháňal riedku hmlu spomedzi domov, odkiaľ sa pomaly trúsili zamračené postavy. To gazdovia, každý s lopatou alebo čakanom, zvolávaní falošným rachotom navlhnutej blany obecného bubna, prichádzali na zhromaždisko, odkiaľ už dva týždne každý tretí - štvrtý deň pod dozorom stráží odchádzali na Pažiť kopať zákopy. Nebolo medzi nimi nikoho, kto by chodil rád, či nebodaj s nadšením – ale nedalo sa nič robiť. Vojna je vojna, a teraz dorazila aj tu. Chlapi sa neochotne, poháňaní nemeckými pokrikmi, zoradili do trojstupu a odkráčali do polí. Kým ich na konci ulice pohltila hmla, Vinco ešte stihol čítať ďalej... čitateľov: 5090

Zabudnite na Jánošíka! @ :: Poviedky ::     Oct 19 2019, 19:42 (UTC+0) Miesto: Šaca, v súčasnosti mestská časť Košice-Šaca Čas: koniec štyridsiatych a päťdesiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Vonku zatrúbil pastier. Konečne! Bál som sa, že ho nebudem počuť, lebo mama nechcela otvoriť okno, že je ešte stále chladno. V zime bola zima, teraz nastala jar, veď už som videl aj hrdličku s konárikom v zobáku, ale mame to povedať nemôžem. Dala by mi po hlave, že som akýsi premúdrený. Ale veď ak by bola ozaj zima, prečo by odložila moje gumáky a vytiahla tie staré baganče bez jednej päty? Pravda, kým bol sneh a mrzlo, chladilo ma aj v gumákoch. V čižmách by to vraj bolo iné, ale to ja neviem naisto, lebo rodičia mi čižmy nekúpili. Ani nové, ani staré, ani nijaké. Tak som až doteraz behal po vonku v gumákoch od Andera; to je môj starší brat. Jeho už tlačili, aj keď skrivil prsty na nohách. Mama mu ich vzala, nech čítať ďalej... čitateľov: 6199

Turecký dar @ :: Poviedky ::     Oct 14 2019, 08:55 (UTC+0) Miesto: Medzev, okres Košice-okolie Čas: tradovaný príbeh zasadený do 18. storočia Autorka: Zuzana Kratyinová Bodaj to pes osral! Tak, presne tak by som najradšej zvolal na celý Medzev. Ale vedel som, že hoci by som si aj dušu vykričal, nik by ma nepočul. Od brehov Bodvy sa po celom mestečku rozliehal neúnavný rámus bucharov z hámrov a jediný človek, na ktorého som to túžil vyfľusnúť, sa mi práve otočil chrbtom a rýchlymi krokmi sa vzďaľoval. Tri roky! Tri dlhé roky sme s Johannom putovali krížom cez horné Uhorsko! On tovariš kováčskeho a ja kožušníckeho cechu. Čo sme sa putík nachodili, paničkám modré z neba nasľubovali a keď po slastnej noci uspokojené oddychovali v páperových perinách, či na slame, zdupkali sme kade ľahšie. Však, kto by chcel riskovať poriadnu nakladačku, či nebodaj vidly v zadku? Ej, či nám len bolo sveta žiť! Spolu sme prechádzali dediny, mestečká, mestá, obchádzali dielne. A podpisov v našich vandrovníckych knižkách pribúdalo práve tak, ako skúseností. V Brne bolo dobre, i v Olomouci, ale Praha, tá stovežatá krásavica, tá ma očarila na prvý pohľad. Hneď som vedel, že tam chcem ostať. Čo sa budem trepať späť do horného Uhorska, do tej chudoby, tvrdej roboty, keď tu sa vrecká aj náruče ochotnejšie otvárali, víno tieklo prúdom, život bol veselší, radosť nespútaná a potešenie čítať ďalej... čitateľov: 5408

Prekliatie @ :: Poviedky ::     Oct 06 2019, 17:23 (UTC+0) Miesto: Richnava, okres Gelnica Čas: začiatkom 20. storočia Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová Vošla som do kuchyne, v ktorej už sedela Magda. Vrtela svojim kostnatým zadkom na lavici a nebyť toho, že mala na sebe svoje zvyčajné štyri sukne, možno by už bola lavica celkom doškriabaná. Kto to kedy videl ženu s takou riťou! Ale dobre, že prišla. Každý deň chodí. Aspoň sa mám komu vyrozprávať, lebo dakedy rozmýšľam, či ten môj muž, teda Zdeno, je ešte môj. Niežeby mal frajerku, ale jemu už ženy dajako netreba. Len na robotu. A možno ešte, keď potrebuje umyť nohy. Brucho mu narástlo, nezohne sa. Našťastie si nohy tak často neumýva. I tak sa musím priznať, že táto pomoc ma naozaj ponižuje. Ako sa len môže milý a usmievavý frajer po rokoch zmeniť na takéto hovädo? Ale späť k Magde... Kostnatý zadok sa zavrtel, čítať ďalej... čitateľov: 5735

Po nás už nikdy viac potopa @ :: Poviedky ::     Oct 01 2019, 10:18 (UTC+0) Miesto: Zalužice, okres Michalovce Čas: 1960 Autor: Juraj Korpa Ján pomaly prenášal ťažisko z nohy na nohu, udržiavajúc rovnováhu a slimačím tempom sa presúval pomedzi mláky. Nemohol by ísť rýchlejšie, ani keby tam neboli, pretože všadeprítomné lepkavé blato sa mu lepilo na čižmy a sťahovalo mu ich z nôh. Pri každom kroku si ich musel pridržiavať. Vzdychol. Naokolo sa mu ponúkal bezútešný pohľad. Sotva čo sa roztopil sneh a pôda trochu obschla, začalo poriadne pršať a polia zase podmokli. Už aj tak plný Laborec dostal ďalšiu porciu vody a vylial sa až po šínky, úzkokoľajku, ktorá vozila robotníkov z okolia až do Remetských Hámrov. Nádejne klíčiaca ozimina sa tak ocitla vo vode, kde sa pomaly udusila. Úroda bude opäť čítať ďalej... čitateľov: 5683

Hačavská škola života @ :: Poviedky ::     Sep 24 2019, 10:04 (UTC+0) Miesto: Hačava, okres Košice-okolie Čas: 1938 až 1947 Autor: Slavomír Szabó Otec to dobre vedel. Nepovedal mi to síce nikdy priamo, ba ani nenaznačil, ale teraz mi je nad slnko jasné, že bol presvedčený o zbytočnosti školy a strácaní najkrajších rokov detstva učením sa množstva vecí, ktoré nebudem v živote potrebovať. Rob tak, aby si nebanoval – to bola jeho jediná rada, ktorú mi dal, nech už som sa ho pýtal na čokoľvek. Vždy som si myslel, že to hovorí bez rozmyslu, ba že vlastne ani nepočúva, čo vravím, len rovno, akoby mávnutím ruky, povie svoju večne platnú múdrosť. Rob tak, aby si nebanoval... Ba teraz si už myslím, že aj pre neho samotného to bol počiatok i koniec všetkého, čo dokázalo ovplyvniť jeho konanie. Zákony? Kto by si ich všetky prečítal a rozumel im? A ak by tak urobil, ak by ich pochopil a vedel sa vyznať v tom nekonečnom bludisku paragrafov, nariadení a príkazov, mal by sa nimi riadiť, ak mu zdravý rozum vraví voľačo iné? Mali sme radšej čítať ďalej... čitateľov: 6005

Moc včiel @ :: Poviedky ::     Sep 15 2019, 09:16 (UTC+0) Miesto: Kechnec, okres Košice-okolie Čas: sedemdesiate roky 20. storočia Autorka: Zuzana Kratyinová Bol som tam, kde som to mal najradšej - v záhrade pri mojich včelách. Nie je nič, čo by ma tešilo a upokojovalo viac ako pohľad na úle, vôkol ktorých sa to hemží životom drobných a najusilovnejších tvorov sveta. Opatrne som povytiahol rámiky s plastmi, aby som zistil, kedy by som mohol začať stáčať med. Už som sa naň tešil. Ten úplne prvý, čo vyrobia z nektáru jabloní a čerešní, chutí lahodne. Bol máj. Vôkol všetko rašilo, voňalo a bujnelo aj vďaka nedávnym dažďom a slnečným lúčom z posledného týždňa. Preteplili kraj a primäli kvety roztvoriť sa, čo všetok hmyz čítať ďalej... čitateľov: 5432

Betlehemvár @ :: Poviedky ::     Sep 06 2019, 09:33 (UTC+0) Väèšina povestí o vzniku obce Zalužice sa odohráva na miestach, ktoré dnes pokrývajú vody Zemplínskej šíravy Miesto: Zalužice, okres Michalovce Čas: nevedno kedy, podľa povesti azda v stredoveku Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová Priložil som zopár polienok na žeravú pahrebu a fúkol do pece. Nie silno, to ani nebolo potrebné. Plamienky oblízali drevo skôr, než som stihol odtiahnuť tvár. „Dofrasa,“ zašomral som si popod nos a rýchlo sa chytil za fúzy, či mi neobhoreli. Netreba sa ľakať. Všetko je presne tak, ako má byť. O chvíľku začne svitať a zlatisté slnko rozjasní krajinu. Mihotavá žiara ohňa vytvárala na stenách izby podivné obrazce, keď som si znova ľahol k Márii a hľadel jej zblízka čítať ďalej... čitateľov: 5712

Medzi nebom a zemou @ :: Poviedky ::     Aug 30 2019, 05:34 (UTC+0) Miesto: Richnava, okres Gelnica Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autor: Juraj Korpa „Len počkaj, Zajac!“ zahrozil päsťou Kocúr, ale len pod fúzy, tak, aby to Zajac nevidel a nepočul. Nechcel riskovať ešte jednu ranu. Alebo rovno nakladačku. Tak sa len chytro pozviechal z prachu cesty, v ktorom sedel naširoko rozkročený, pomasíroval si krk aj bradu, aby prestali brnieť, a nehlučne si ešte na rozlúčku odpľul za odchádzajúcim susedom, čo ho pred chvíľkou tak šikovne usadil. Veru, Mižo Kocúr mal už dávno vážne dôvody hnevať sa na Zajaca. A oddnes zas o jeden viac. Boli susedmi spod hradu, no čítať ďalej... čitateľov: 5305

Starý dobrý recept @ :: Poviedky ::     Aug 25 2019, 08:16 (UTC+0) Miesto: Medzev, okres Košice-okolie Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Všetko sa to začalo vtedy, keď si cigán Ïula nedal povedať a zjedol tú skysnutú polievku, ktorá chutila tak divne. Darmo mu žena hovorila, že ona nezvykne jedlo vyhadzovať, lebo to nerobia ani majetnejší ľudia, ale toto už nie je pre človeka. Ïula mal jednoducho hlad a hlad je zlý radca. Vlastne tej polievky až tak veľa nebolo, len trochu na dne hlineného hrnca. Nevedno kto a prečo položil hrniec na policu, kam sa dávajú len tie čisté. A keď ho našiel, rozhodol sa, že nebude čakať, kým žena uvarí obed, schmatol lyžicu a len tak studenú ju vychlípal skoro na šup. Ešte aj mykol plecom, však že nebola až taká zlá, možno trochu kyslejšia, ale veď on má rád i kyslé. Potom si sadol, no nie nadlho. Cítil, že sa čítať ďalej... čitateľov: 5910

V službe @ :: Poviedky ::     Aug 11 2019, 19:33 (UTC+0) Miesto: Šaca, v súčasnosti mestská časť Košice-Šaca Čas: zima 1929 - 1944 Autorka: Zuzana Kratyinová „Veď sa pohni! Motáš sa ako malé decko. Kým prídeme k Ide, vystúpi slnko a potom už veľa nechytíme. Možno som ťa predsa len nemal brať,“ zvolal Pišta, môj starší brat, no nepočkal na mňa, ani nespomalil. Tak som radšej pobehol, nechcel som, aby ma nabudúce nechal doma. Veď nie som malé decko a rybačku si ujsť nenechám. Už mám šesť a na jeseň pôjdem do školy! Bola to zábava. Najprv sme sa hrabali v zemi a hľadali dážďovky, potom som sledoval brata, ako ich zvíjajúce nastrkáva na háčik, ako hádže čítať ďalej... čitateľov: 5676

Marčina dilema @ :: Poviedky ::     Aug 03 2019, 23:15 (UTC+0) Miesto: Kechnec, okres Košice-okolie Čas: približne rok 1962 Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová Pišta by chcel byť môj frajer, ale keby som sa ho opýtala, či sa chce frajerčiť, hneď by bol červený ako ruská zástava, čo máme na chodbe v škole. Alebo ako trenírky, lebo všetci chlapci musia na telocvik nosiť presne také. Tak to chce riaditeľ, on má rád telocvik, najradšej by nás nechal cvičiť aj cez prestávky. A bol by úplne šťastný, keby sme aj do školy bežali, alebo skákali na jednej nohe, alebo chodili na bicykli ako on. Škola je v Seni, ja z Kechneca, toľko sa mi behať nechce. Riaditeľ má vraj taký závodný bicykel, ale podľa mňa to bude pretekársky, lebo veľa mužov z Kechneca chodí robiť do veesžetkárskeho závodu a majú iné bicykle. A riaditeľ by bol isto rád, keby cvičili všetci, aj školník. Školník cvičí tak či tak. V škole bol zvonček, na ktorom vyzváňal, ale dakto mu ho ukradol. Tak teraz čítať ďalej... čitateľov: 5523

Traja kamaráti @ :: Poviedky ::     Jul 29 2019, 05:52 (UTC+0) Miesto: Medzev, okres Košice-okolie Čas: december 1938 Autor: Juraj Korpa Bola to divoká jeseň. Taká, akú si ani najstarší ľudia v Medzeve nepamätali. Ani za Kossútha, ani za Veľkej vojny, ani za rozpadu Uhorska neboli nálady také vyostrené, atmosféra vybičovaná, no hlavne ešte nikdy predtým nebežali udalosti tak rýchlo, až skoro nebol čas zmeny vnímať, zapracovať a reagovať. Každý deň niečo nové. A v celoeurópskom, ba celosvetovom meradle. Všetci žili politikou, vrátane žien a dokonca aj odrastenejších detí; až sa zdalo, že bez politiky a bez „boja“, čo bolo také obľúbené slovo v tie dni, už nikto nevie ani dýchať. No čo bolo najviac znepokojujúce – hoci sa tak veľa udialo a všetko sa od základu zmenilo, vládol všeobecný pocit, že je to iba začiatok – začiatok čohosi väčšieho, čo nastaví pravidlá na desiatky rokov. Ale čo to čítať ďalej... čitateľov: 5220

Miháľove tajomstvá @ :: Poviedky ::     Jul 14 2019, 11:10 (UTC+0) Miesto: Černochov, okres Trebišov Čas: polovica tridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Miháľ kráčal pomaly, pomaličky, od strachu takmer ani nedýchal. Uprostred noci a v takej tme by sa bál isto i dospelý, nieto ešte desaťročný chlapec. Od Töltésa zadul vietor, ktovie prečo vanie vždy len od toho kopca a každý zvuk, všetko, malý škripot kamienkov či šuchnutie nohami sa odrážalo od stien černochovských chalúp. ažké mraky plávali po oblohe, občas zastreli, občas odkryli guľatý a chladný mesiac, takže sa po zemi preháňali tiene, čo Miháľa ešte viac znepokojovalo. Nechcel už nič iné, len dôjsť domov. Ïaleko to nebolo, len cez ulicu, ale nesmel ho nikto zbadať. Ako by vysvetlil, kde bol a prečo? Radšej prebehne okolo cintorína, potom poza záhrady a humná, prelezie plot, a tak príde. Nakoniec doma čítať ďalej... čitateľov: 5670

Americký sen @ :: Poviedky ::     Jul 07 2019, 19:51 (UTC+0) Miesto: Richnava, okres Gelnica Čas: päťdesiate roky 20. storočia Autorka: Zuzana Kratyinová Čo sa jedna natrápi, kým sa dostane pod čepiec - prehnalo sa Elenke hlavou. Tenké štíhle prsty mala vborené do mäkkého cesta a s plnou vážnosťou svojich dvanástich rokov sa sústredila na prácu. Dom bol ponorený do ticha. Celá rodina, vrátane jej štyroch starších súrodencov, pracovala na poli či pri dobytku. „Lebo veď kontingenty treba plniť!“ hundral otec už od rána. „Keby nebolo tých, tak by sme celú prácu mali hotovú raz dva. Aj s prstom v zadku! A v horúcich dňoch by sme si mohli z tej nudy nohy v Hornáde máčať. Ale štát nemá nikdy dosť! Čo z nás, nedružstevníkov, chcú čítať ďalej... čitateľov: 5162

Za svetlom @ :: Poviedky ::     Jun 30 2019, 09:22 (UTC+0) Miesto: Brzotín, okres Rožňava Čas: päťdesiate roky 20. storočia Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová „Takže večere sa ti zažiadalo, hej? A čo by to malo byť? Postačí pečená hus, alebo by si radšej poriadny kus šunky s bielym koláčom? A čo tak klobásky, pekné, hrubé, voňavé? Také, aké nám vždy viseli v udiarni, kým si nepodpísal ten šialený papier a komunisti nevbehli na naše polia ako chrobáky na hnojisko! A kdeže sú naše klobásky? Kdeže sú naše lány? A kde ostali muži, čo stáli za svojim slovom, pre pás zeme by cedili krv, kráčali po vlastnom držiac pluh a orajúc brázdu? Už tu nie sú? Aha! Jasné! Viac než poctivá robota je teraz funkcia - predseda, tajomník, osvetár či referent. Alebo na družstve, alebo na národnom výbore, alebo v strane. Tak? Hej, ani mi nemusíš nič hovoriť, prikyvovanie ti ide dobre pred súdruhmi, keď žobroníš o pečiatku na zakáľací list. Máš pečiatku? Nemáš! Nesmieme zabiť ani vlastné prasa, čítať ďalej... čitateľov: 5473

Červení popi @ :: Poviedky ::     Jun 23 2019, 17:46 (UTC+0) Miesto: Malá Ida, okres Košice-okolie Čas: päťdesiate roky 20. storočia a neurčitá historická doba Autor: Juraj Korpa Sliepňavý mesiac sa znovu schoval za ďalší osamelý mrak. Bol síce spln, ale svetlo pohlcovali rýchle oblaky, ktoré v stále hustejších rojoch plávali zo západu, ako aj zvláštna vlhkosť vzduchu pri zemi, čo zafarbovala les do biela. Nebola to hmla, na to bola príliš riedka, ale rovnako ako hmla sa tíško plazila pomedzi stromy, vnárala sa do kríkov, opantávala čistinky a mrazila i pod hrubým odevom. Akoby hľadala teplé telo, teplú krv, od ktorej by sa sama zahriala. Všade, kde už prišla, zanechávala len chlad a pustotu. Víchor hnal iba oblaky vo výške, dole bolo nehybné bezvetrie, a tak bolo zvláštne, že sa tá čudná hmla hýbe – nikde sa neozval ani hlások, zakrochkanie či zavytie, dokonca ani prasknutie, ani šelest húštiny; akoby sa žiadna zver dnes v noci neodvažovala z brlohu. Bolo neskoré leto, ale takáto noc nepatrí k žiadnemu obdobiu – je len sama pre seba, a čo sa počas nej stane, už navždy zostane skryté... *** „Čo ma strašíš? Také povedačky si nechaj pre malé deti, na mňa to už nepôsobí,“ ozvala sa naoko smelo Jana, keď si uvedomila, že zabudla dýchať a nadýchla sa. Vinco sa iba uškrnul pod nos – jasné, nepôsobí. Veď počkaj, toto je len začiatok! „Presne takto to za Pažiťou pod lesom vyzeralo minule, keď som tam v noci bol, a presne takto to tam musí vyzerať aj dnes. Je zase taká divná noc a divný mesiac. Chceš sa presvedčiť? A overiť si, ako to bude pôsobiť?“ Jana chvíľu rozmýšľala. Bolo jasné, že čítať ďalej... čitateľov: 5211

Husí kráľ @ :: Poviedky ::     Jun 16 2019, 20:21 (UTC+0) Miesto: Košická Nová Ves, dnes: mestská časť Košice - Košická Nová Ves Čas: pravdepodobne rok 1953 Autor: Slavomír Szabó „Pozri sa Eržička, ako to dobre vyzerá! Pás je pevný, zošila som štyri vrstvy látky, aby vydržal. No, daj si dolu sukňu moja, nech ti to zapnem a vyskúšam, či ti dobre sedí,“ matka hľadela na dcéru spoza šijacieho stroja a v rukách držala čosi, čo ani náznakom nepripomínalo žiaden kus odevu. A ak, tak nanajvýš nezmyselne široký opasok, čo sa ovinie okolo drieku, takže nebude možné ani dýchať. Dlhý kus bieleho plátna zosilneného hustým prešívaním bol predierkovaný po celej dåžke a do každej dierky matka strčila kus špagátu, ktorý zviazala do očiek. Na tie ešte zavesila kovové háky. Možno, ak by ste niečo také videli, pripomínalo by to skôr prapodivný mučiaci nástroj. Ale skutočný zmysel bol iný. „No, ukáž sa čítať ďalej... čitateľov: 5522

Kde sa dvaja bijú... @ :: Poviedky ::     Jun 09 2019, 12:39 (UTC+0) Miesto: Medzev, okres Košice-okolie Čas: tradovaný príbeh zasadený do roku 1848 Autorka: Zuzana Kratyinová „No čo Eliáš, nevychladol ti oheň v hámri, keď ti zdupkal pomocník?“ rozľahol sa medzevskou krčmou zvučný a zádrapčivý hlas majstra Adolfa. Eliášovi na okamih vo vzduchu zmeravela pravačka s krčiažkom, čelo sa zmraštilo, no napokon nepovedal nič, len si dožičil ďalší dúšok silného piva. Rozvážnym pohybom zotrel penu z úst a sklonil hlavu k dubovému stolu, akoby na jeho starom popraskanom dreve hľadal odpoveď. „To je už piaty toho roku, ak dobre čítať ďalej... čitateľov: 5435

Spravodlivosť je viac než zákon @ :: Poviedky ::     Jun 02 2019, 08:28 (UTC+0) Miesto: Richnava, okres Gelnica Čas: 1919 až 1923 Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová „Hovorím ti, všetci tí Maďari a maďaróni, čo sa rozdrapovali a ani nám nevedeli prísť na meno, tak tým je koniec. Darmo si tu ponechávali správcov majetkov. Zem v novej krajine musí patriť jej ľuďom. Príde pozemková reforma, po ktorej zmizne všetka chudoba. Svet bude konečne taký, aký má byť. Spravodlivý.“ „Len aby sa to všetko ešte dáko nezvrtlo. Zatiaľ veľmi nevyskakuj. Možno ešte budeš rád, keď ti budú hovoriť zase László, vieš Lacko?“ Stál som pri okne v kuchyni a neveriacky hľadel na Boženu, moju ženu. Vari nič nepochopila? Je predsa po vojne. Maďarskí vojaci, maďarskí baróni, maďarskí zemania, ba aj malé maďarčatá si už pred mesiacmi povyhadzovali na vozy svoje truhlice a utekali na juh, za novú hranicu. Zem, domy a neraz i celé stáda tu ostali. Spomínam si, že keď čítať ďalej... čitateľov: 11594

Vysánkovaní @ :: Poviedky ::     May 27 2019, 09:27 (UTC+0) Miesto: Brzotín, okres Rožňava Čas: zima 1944 - 1945 Autor: Juraj Korpa „Kašlem na vás, chlapci, a idem domov!“ zatiahol fistulkou už naozaj z miery vyvedený Ondro a silným trhnutím vyslobodil sánky z nepriateľských rúk. Alebo priateľských? ažko povedať. „Ale no tak, Ondro, ešte je skoro,“ zaprotestoval vlažne Miki. A prekvapený Albert len tak naverímboha dodal: „Veď sa im nič také nestalo. Dá sa na nich jazdiť.“ „Polámali ste ich, vy dvaja... dvaja gazemberi! Trikrát som vám vravel, že pozor na kamene, držte sa vpravo, a vy nie, vy naschvál rovno do nich! Už nikdy vám ich nepožičiam, a už nikdy sa s vami nebudem hrať!“ rozčúlene zakričal Ondro, utrel si slzy i sople do rukáva a odhodlane odkráčal mokrým snehom. Zánovné sánky za ním na špagáte vzdorne čítať ďalej... čitateľov: 5227

Najdúch @ :: Poviedky ::     May 19 2019, 09:50 (UTC+0) Miesto: Kluknava, okres Gelnica Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Hlasitý škripot bàzd ma ostro bodol do uší a zarezal sa až kamsi hlboko do hlavy. Keď vlak zastavil, všetkými cestujúcimi to poriadne heglo. Lokomotíva chrlila sadze i dym natoľko, až zakrývali výhľad. Stlačil som kľučku na dverách vagóna a pomaly schádzal po schodíkoch. ažil ma veľký lodný kufor. Omnoho väčší, než keď som kedysi odtiaľto odchádzal. Odrazu som stál na stanici pri svojej dedine. Sedem dlhých rokov v Amerike! A teraz doma! Koľkokrát som si predstavoval túto chvíľu?! Železničiar pri trati ledabolo zasalutoval, zapískal a zdvihol placačku so zeleným štítom. Zapískala aj mašina a železné kolesá sa s ťažkým vrzgotom začali otáčať po koľajniciach. Ešte kúsok, vlak odíde a odkryje mi pohľad na známe údolie s Hornádom, domy so slamenými, šindľovými i škridlovými strechami a dymiace komíny. A tam niekde, v jednom čítať ďalej... čitateľov: 5762

Po zlej trojici všetko dobré @ :: Poviedky ::     May 12 2019, 20:31 (UTC+0) Miesto: Malá Ida, okres Košice-okolie Čas: začiatok päťdesiatych rokov 20. storočia Autorka: Zuzana Kratyinová Nemohla som sa dočkať chvíle, keď sa pozriem do zrkadla. Nohami obutými v nových topánkach som netrpezlivo podupkávala po dlážke, rukami žmolila cíp blúzky a hrýzla si pery, v márnom úsilí ostať pokojná. Anča a Zuza, moje kamarátky, donekonečna uhládzali môj slávnostný kroj, narovnávali faldy na skladanej sukni, napravovali naberané rukávy, aby správne stáli, upravovali účes, nasadzovali veniec a slimačím tempom mi nastrkali spony do vlasov, dlho - predlho, až som mala pocit, že sa rozprávajú s každým jedným vlasom. Konečne odstúpili a skúmavo si ma obzerali. Mala som pocit, že vybuchnem. „No?!“ pýtala som sa, až som sa chvela. „Nooo,“ cmukla Anča, Zuza zaklonila hlavu, no obe čítať ďalej... čitateľov: 5105

Mamičkin najkrajší @ :: Poviedky ::     May 06 2019, 15:47 (UTC+0) Miesto: Kechnec, okres Košice-okolie Čas: tridsiate roky 20. storočia Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová Niet nad krčmu U Rajmanky! To preto, že tu žiadna iná krčma nie je. A keď to na chlapa príde, tá čo je najbližšie, je najlepšia. Ale i tak, na tú Rajmankinu by nedal dopustiť žiaden z chlapov, čo pozná ten pokojný úkryt medzi štyrmi stenami s malými oknami do rušného sveta páchnuceho robotou. Lebo tak či tak, každá krčma je miesto, kde muž hľadá únik pred nekonečnými starosťami, povinnosťami a ustavičným frflaním starnúcej ženy. Rajmanka je Židovka, nemrzí ju, ak sa niekto opije, nekričí na takého, netlčie ho päsťami a nebedáka, ako sa zle vydala, len s úsmevom ponúkne ďalší pohárik a pýta svoj groš za pálenku, čo sa tak nádherne rozlieva celým vnútrom a hreje na duši. A steny krčmy, ak by tie vedeli rozprávať, boli by to nekonečné hodiny a dni tých najpodivnejších príbehov plných hrdinstiev i zloby, lebo už je to tak, že ak čítať ďalej... čitateľov: 5310

Nájomníci @ :: Poviedky ::     Apr 28 2019, 10:13 (UTC+0) Miesto: Šaca, v súčasnosti mestská časť Košice-Šaca Čas: zima 1944 - 1945 Autor: Juraj Korpa Čosi bolo inak. Justína to zbadala už pred bránou. Nielenže boli pošliapané kvietky pred plotom - no, kvety to boli v lete, teraz už len zhnednuté pozostatky margarét; petlica nakrivo, v blate akési koľaje, ale ani psa Bobiho nebolo nikde vidieť. Z kuchynského komína sa mohutne dymilo a dokonca aj odkiaľsi zozadu z dvora. Záclony na okne prednej izby boli čímsi priložené či založené, takže ich pritlačilo na sklo a nepekne svietili. Premkol ju neistý pocit, a tak opatrne prešla k pitvoru a otvorila dvere do domu. V kuchyni stála čítať ďalej... čitateľov: 5414

Cestou na faru @ :: Poviedky ::     Apr 21 2019, 12:22 (UTC+0) Kaštie¾ v Gánovciach Miesto: Gánovce, okres Poprad Čas: údajne 6. januára 1940 Autor: Slavomír Szabó „Isto, dalo sa to predpokladať. Po Mníchovskej dohode nebolo nikoho silnejšieho než Hlinkova slovenská ľudová strana. Aj tu sa značili dve možné riešenia a myslím si, že to dopadlo najlepšie, ako mohlo. Teda v strane bol boj o moc, i keď vyslovene bojom by som to nenazýval. Ale v podstate išlo o to, kto ju bude viesť a pod čím vplyvom sa bude Slovensko vyvíjať. Monsignor Tiso stál na čele viac umierneného krídla, ale Karol Sidor a jeho ľudia popravde nemohli Čechov ani cítiť. Darmo boli jedna strana, Sidorovci hlásali spoločnú úniu s Poľskom. Nakoniec, ani krídlo monsignora Tisa nesmerovalo rovno k samostatnému Slovensku, ale žiadalo pre našu krajinu autonómiu. A to sa i na krátky čas pred rozdelením podarilo. Teda, aby bolo jasné, čo to tá autonómia čítať ďalej... čitateľov: 5734

Pásik svetla @ :: Poviedky ::     Apr 15 2019, 07:47 (UTC+0) Miesto: Kechnec, okres Košice-okolie Čas: zima 1944 a 1945 Autorka: Zuzana Kratyinová Dedo vytlačil dvierka a sťažka sa vyteperil nahor z vrchného schodu pivnice. V svetelnom lúči sa zavíril prach a čiastočky slamy. Vzápätí zavàzgali pánty, buchli dvierka a my sme sa opäť ocitli v tme. Rušil ju len skúpy pásik svetla, unikajúci cez medzeru v drevených dvierkach. Ten pásik svetla bol mojím spojením s vonkajším svetom. Všetko, čím som doteraz žila, o čom som snívala, v čo som verila a dúfala, to všetko ostalo tam vonku v šírom priestore, neobmedzujúcom sa štyrmi zatuchnutými stenami. Ešte pred niekoľkými mesiacmi bol život úžasný. So Žužikou, mojou kamarátkou, sme sa hrali na lúke, ochladzovali sa v Sokolianskom potoku, prechádzali sa, prezrádzali si tajomstvá a túžby a spriadali plány do budúcnosti. Práve nám minulo pätnásť a tešili sme sa na prvú tancovačku. Mal to byť náš krok do dospelosti. Už sme viac neboli deťmi. Vyzradili sme si, s kým chceme tancovať so zamilovanými pohľadmi z očí do očí. Z času na čas sa mi zdá, že ešte cítim vôňu letnej trávy, jej čítať ďalej... čitateľov: 5350

Muž, ktorý rúbal stromy @ :: Poviedky ::     Apr 07 2019, 11:44 (UTC+0) Miesto: Brzotín, okres Rožňava Čas: pravdepodobne rok 1956 Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová Neznášam Brzotín! Neznášam Brzotínčanov, Brzotínčanky i tie malé odporné a uvrešťané Brzotínčatá! Ako som tu vôbec mohol doteraz vydržať medzi nimi žiť? Isto, miesto, kde sa človek narodí, si sám nevyberie. Ale kto má trochu rozumu, napríklad ako ja, mal by sa pozrieť do sveta, aby pochopil, či to, čo ho s domovinou spája, je naozaj láskyplné puto alebo vlastná obmedzenosť človeka, ktorý nevidí ani za humná. Mal by vytiahnuť zablatené nohy z rozmočených oráčin a vydať sa niekam ďalej; kráčať tak dlho, kým mu slama neopadne z gatí a hnoj spoza nechtov. Pravda, v čase môjho detstva som i ja chodil s otvorenými ústami, keď ma rodičia vzali do Rožňavy a s úžasom som hľadel na Strážnu vežu, veriac, že je to tá najveľkolepejšia stavba, akú kedy človek postavil. Rožňava bola pre mňa stred sveta, cítil som sa v nej taký malý a nehodný, netušiac, aké veľkolepejšie, onakvejšie krásy svet ponúka. Dobre som urobil, že som čítať ďalej... čitateľov: 5631

Hámornícka zima @ :: Poviedky ::     Apr 01 2019, 06:38 (UTC+0) Miesto: Medzev, okres Košice-okolie Čas: január 1924 Autor: Juraj Korpa „Hanzi! Poď už!“ Prenikavý chlapčenský hlas rozrezal svieži, priezračný vzduch a odrazil sa od mokrých cencúľov, visiacich zo strechy, až ich rozochvel. Vo veľkých kvapkách, rýchlo za sebou svištiacich na zem, sa zatrblietalo slnko. Na oblohe ani mráčika. Dnes bol zasa odmäk. Ale v noci mierne primrzlo, a tak boli cencúle dlhé a hrubé. V útrobách domu zabuntošilo, potom sa prudko otvorili dvere, von vybehol asi desaťročný chlapec v huňatej ušianke s obedárom v ruke a skočil čítať ďalej... čitateľov: 5362

Lenivá mačka @ :: Poviedky ::     Mar 24 2019, 11:26 (UTC+0) Miesto: Krásensko, okres Vyškov, Česká republika Čas: tradovaný príbeh sa pravdepodobne odohráva v 19. storočí Autor: Slavomír Szabó Ak by niekto túžil čo by len na chvíľku zazrieť dokonalú krásu, najznamenitejšie majstrovské dielo stvoriteľa v ženskej podobe, tak viem, kde ho hľadať. V Krásensku. Také dievča ako Vincka som doposiaľ nevidel a myslím si, že nádhernejšie by som vo svete ani nenašiel. Koľko bezsenných nocí som už strávil, hľadiac do stropu a vybavujúc si jej tvár! Kdesi za privretými viečkami, ba aj pri otvorených očiach civiacich do tmy som si predstavoval, ako sa na mňa smeje, ako sa jej pri tom robia v lícach také rozkošné jamky; hoc pravda, usmievavá často nebýva. Ale ak áno, ak sa roztiahnu jej súmerné pery a zažiaria biele zúbky, srdce sa mi rozbúši. Myslievam i na čítať ďalej... čitateľov: 5727

Krutá Vilija @ :: Poviedky ::     Mar 18 2019, 08:57 (UTC+0) Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov Čas: zima 1944 a 1945 Autorka: Zuzana Kratyinová Keď som videla otca naposledy, bol začiatok decembra. Sedel na kozlíku grófovho koča, pred ním pár grošovaných koní a vzďaľovali sa z dediny. Sledovala som ho, kým z nich neostala len čierna bodka a potom mi zmizli z dohľadu. „Skoro sa vrátim. Vyložím grófove debny a zaraz to otočím nazad,“ povedal mi predtým ako odišiel a so smiechom dodal: „Neboj sa Haža, Viliju oslávim doma s vami.“ Nemala som mu prečo neveriť. Neznepokojovali sme sa ani ja, ani čítať ďalej... čitateľov: 5385

Konečne je všetko, ako má byť @ :: Poviedky ::     Mar 10 2019, 18:59 (UTC+0) Miesto: Valaliky – časť Buzice, okres Košice-okolie Čas: päťdesiate roky 20.storočia Autor: Silvia Bolčová Obraz prvý: Smarkatý Bože, už je to tu! Vinco! Konečne Vinco! I keď sama neviem, prečo mi tak chýba. Láska z detstva, ak to vôbec láskou možno nazvať, niekedy vyvolá úsmev, možno úškrn. Ale ja dobre viem, čo pre mňa vtedy znamenal. Ako som sa tešila do školy. Nie kvôli učeniu a skúšaniu, nie kvôli učiteľovi a už vôbec nie kvôli kamarátkam, ktoré sa mi vždy smiali, že som Vincova frajerka. Vlastne mali pravdu, či skôr, bola by som rada, ak by tak bolo. Ale veď to poznáte. Vinco bol milý, no detský, rovnako ako ja. Pamätám si, ako mi rozprával o svojej statočnosti, keď musel naháňať kravu až do Hanisky, a tiež ako ju zachránil na poslednú chvíľu, keď ostala stáť na koľajniciach a rútil sa na ňu vlak. Vypínal pri tom svoj úzky chlapčenský hrudník, akoby som mu mala pripnúť na košeľu medailu a hľadel mi rovno do očí, až som musela sklopiť zrak a pozerať radšej na špičky svojich bosých nôh. Vinco! Nikdy nebol ako valibuk, okolo ktorého by sa vlnili sukne tých najväčších buzických krásavíc. Ale vedel pekne rozprávať a rád i veľa sa smial. Vlastne, ak si pamätám, okrem mňa sa žiadnej nepáčil. A dobre tak! Takej by som oči vyškriabala! Ale potom? Po škole? Pätnásťročné dievča je už dievkou, ale pätnásťročný chlapec je iba taký, ako vravíme, smarkatý. Medzi parobkov nechodí, nemôže, nesmie! Chýbal mi. Celé tri roky som na tancovačkách spoznávala čítať ďalej... čitateľov: 6456

V zlom čase na zlom mieste @ :: Poviedky ::     Mar 03 2019, 14:08 (UTC+0) Miesto: Malá Ida, okres Košice-okolie Čas: september 1968 Autor: Juraj Korpa „Včera, dne 20. srpna 1968, kolem 23. hodiny, překročila vojska Sovìtského svazu, Polské lidové republiky, Nìmecké demokratické republiky, Maďarské lidové republiky a Bulharské lidové republiky státní hranice Československé socialistické republiky. Stalo se tak bez vìdomí prezidenta republiky, předsedy Národního shromáždìní, předsedy vlády i prvního tajemníka ÚV KSČ a tìchto orgánù...“ Uplynuli už viac než dva týždne od okamihu, keď v rozhlase zazneli slová Provolání, a až teraz sa počiatočný šok začínal pomaly meniť na trpké prijatie reality. Už bolo jasné, že vojna a krviprelievanie nebudú. To bol dôvod na obrovskú úľavu. Ale zároveň bolo jasné, že sa čoskoro začne obdobie tvrdého potlačenia všetkých doterajších snáh o liberálne reformy, o väčšiu slobodu, o socializmus s ľudskou tvárou, ako sa vyjadril Dubček. O väčší priestor na nadýchnutie. Že sa, naopak, bude dýchať ťažšie. Československý národ sa cítil ako znásilnený, a to znásilnený niekým, komu doteraz dôveroval, čo je ten najhorší prípad. Bolo mu brutálnou silou ukázané, kde je jeho miesto, aká je, či presnejšie nie je jeho sloboda. Zobrali mu sebavedomie, vôľu i silu. „Předsednictvo ÚV KSČ vyzývá všechny občany naší republiky, aby zachovali klid a nekladli postupujícím vojskùm odpor. Proto ani naše armáda, bezpečnost a Lidové milice nedostaly rozkaz k obranì zemì...“ Bolo jasné, že proti spojeným armádam piatich susedných socialistických štátov by Československo nemalo veľkú šancu – možno by sa bránilo dobre a aj srdnato, ale nie dlho, a viedlo by to iba k veľkému počtu obetí na oboch stranách. Prekvapivosť vstupu cudzích vojsk, jeho rozmer a úspech, no a, samozrejme, prerušenie komunikačných dráh a internácia vedenia zeme v podstate zabránili úspešnému vzniku organizovaného odporu. Armádu sa podarilo čítať ďalej... čitateľov: 5555

Smrť a nádej @ :: Poviedky ::     Feb 24 2019, 18:05 (UTC+0) Miesto: Ždaňa, okres Košice-okolie Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Nikdy som nebola taká napätá, ako na tej stanici. Veď si to len predstavte! Berty, ktorý sa okolo mňa krútil skoro pol roka, ospevoval ma, aká som pekná, aká som milá, ako dobre tancujem, sa naraz začal tváriť, akoby som nejestvovala. Somár je to! Somár dupľovaný! Čo čakal? Že mi pošepká do uší zopár pekných slov a ja zavzdychám, privriem slastne oči a nechám ho, nech si so mnou robí, čo chce? Nebolo nám dobre? Koľkokrát sme sa spolu pekne prešli až ku Kadlubku, alebo opačnou stranou na brehy Hornádu a naspäť a išli sme len my dvaja. Zopárkrát som ho i nechala, nech ma chytí za ruku. Ale potom už nie! Veď raz sa oproti nám viezol na koči pán farár a takmer nás zbadal! Tak som už bola opatrnejšia a Bertymu sa to nepáčilo. Skúšal to zas a znova, chytiť ma za ruku, za pás, pritúliť sa a ako som ho odstrkovala, odrazu rozprával stále menej a menej, len pozeral do zeme, kopal do kameňov, hrýzol si spodnú peru a naraz... Naraz sa čítať ďalej... čitateľov: 5671

Nové časy, staré časy @ :: Poviedky ::     Feb 18 2019, 08:02 (UTC+0) Miesto: Zdoba, v súčasnosti Sady nad Torysou - časť Zdoba, okres Košice-okolie Čas: 1954 Autorka: Zuzana Kratyinová „Zuza, ja na trh nejdem!“ povedala som pevne, rozhodne, hoc som vopred vedela, že nakoniec asi ustúpim. „Ale len poď, Regina!“ „Načo by sme tam šli?“ „Len tak...“ „Veď nemáme peniaze!“ „Tak si len poobzeráme, čo predávajú.“ „Mne nič netreba! Nebudem ani obzerať!“ „Juj, či si len zaťatá... Veď autobus pôjde až o tri hodiny,“ Zuze nejako ťahalo jeden kútik úst bokom, čo bolo pre mňa jasné znamenie, že ak nebude po jej, čakajú ma už len čítať ďalej... čitateľov: 5333

Ktorý Boh odsúdil lásku? @ :: Poviedky ::     Feb 08 2019, 23:30 (UTC+0) Rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia panny Márie v Šaci Miesto: Šaca, dnes mestská časť Košice - Šaca Čas: pravdepodobne rok 1936 Autor: Silvia Bolčová Tešil som sa, že poradovník vybral na pasenie Reginu a mňa. I tak som chodil s kravami rád. Mohol som byť celý deň vonku a nik na mňa nepokrikoval: „Dones mi hento,“ alebo „Neseď tu, nemáš čo robiť?“ Na lúke som sa cítil slobodný. Obloha bola modrejšia, oblaky belšie, kvety voňali prenikavejšie ako inokedy. A keď som sa dozvedel, že mám pásť s Reginou, vedel som, že mi budú všetci závidieť. Chlapi mladí i starí, ba i dedkovia. Čo na tom, že mám len štrnásť rokov?! Regina je z bohatej gazdovskej rodiny a napriek tomu nechodí s nosom dohora. Práve naopak, je urozprávaná. No dnes ráno okrem pozdravu neprehovorila. Dlho sme kráčali za kravskými zadkami mlčky. Díval som sa na ňu, pravda tak, aby si to nevšimla. Je už takmer dospelá. Niet divu, že mnohí na ňu myslia i po nociach, keď sa len nepokojne prehadzujú pod perinami. Má súmernú tvár, oči ako studne a svetlú pleť, ktorú som túžil pohladiť. Aspoň raz, aspoň na chvíľku. Má všetko, po čom človek túži. Jej rodina je bohatá, ľudia ju majú radi, navyše je aj pekná. Tak prečo práve teraz išla zachmúrená a z času načas bezdôvodne pokrčila nosom? „Nuž, neviem, načo musí byť na všetko čítať ďalej... čitateľov: 5727

Správny človek @ :: Poviedky ::     Feb 02 2019, 00:05 (UTC+0) Miesto: Košická Nová Ves, dnes: mestská časť Košice - Košická Nová Ves Čas: sedemdesiate roky 20. storočia Autor: Juraj Korpa Keď pani Helena zbadala otca na nemocničnej posteli, okamžite jej vbehli slzy do očí. Ležal obklopený rôznymi stojanmi, na ktorých viseli všelijaké vrecúška s krvou, výživovými roztokmi a tekutými liekmi a hadičkami pomaly kvapkali život do bezvládneho tela. Hlavu mal vyvrátenú dohora, pretože cez ústa do neho prístroj vháňal vzduch. Oči mal tmavé a zatvorené, vpadnuté líca zarastené sivým strniskom a nebyť pomalého pohybu dýchacieho piestu, izba by bola úplne bez najmenšieho pohybu. Uplynuli už tri dni od osudnej nehody, keď ho zrazila embéčka, a ešte sa neprebral – a ako sa dalo vyčítať z tvárí lekárov, prognóza bola skôr zlá. Pani Helenu však šokoval a rozplakal hlavne výzor jej otca, ktorého vždy vídala ako veľkého, silného chlapa. „Bože, je taký malý... Úplne sa v tej posteli stráca,“ pomyslela si a utrela si oči vreckovkou. Bol to obrovský rozdiel oproti čítať ďalej... čitateľov: 5596

Nemci, Rusi a my @ :: Poviedky ::     Jan 25 2019, 21:07 (UTC+0) Miesto: Vyšná Šebastová, okres Prešov Čas: prvá polovica štyridsiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Mali sme tajnú výpravu. Mižo a ja. Mižo je môj najlepší kamarát a hoc sme vedeli, že doma za neohlásený odchod dostaneme bitku, rozhodli sme sa, že ujdeme a pôjdeme hľadať poklad na Kapušiansky hrad. Vzali sme si lopatku, ktorou mama zhàňa smeti, plátennú brašnu cez plece, aby bolo poklad v čom odniesť, a tiež sekeru. To ak by bol poklad taký veľký, že by sa nám do brašne nevmestil a museli by sme ho ukryť a zahádzať konármi stromov. Potom by sme sa poň vrátili a za peniaze by sme išli do Ameriky. Všetko vyzeralo jasné, náš plán bol dokonalý a nemali sme žiadne pochybnosti, že z nás čoskoro budú boháči. Lenže po ceste do Kapušian sme zbadali, ako od Prešova idú vojenské autá a za nimi kráča zástup vojakov. Nemci. Celé vojsko. Pochodovali v štvorstupe, pekne zoradení, v krásnych uniformách a vyleštených čižmách a my sme sa postavili na okraj cesty, nech nezavadziame. „Heil Hitler!“ zdvihol čítať ďalej... čitateľov: 5841

Andrej je sviňa! @ :: Poviedky ::     Jan 18 2019, 08:17 (UTC+0) Miesto: Brzotín, okres Rožňava Čas: tridsiate roky 20. storočia Autori: Slavomír Szabó, Zuzana Kratyinová Andrej je sviňa! A to poriadne veľká! Keby ma zradil brat, bolelo by to menej. Veď rodinu si človek nevyberá, ale kamarátov áno. Boli časy, keď by som dal za neho aj ruku do ohňa. Keď sme si nemuseli nič vravieť, lebo stačilo, aby sme sa na seba pozreli a vedeli sme, čo si ten druhý myslí. Mohli sme zo seba čítať ako z otvorených kníh, aj keď pravda, doposiaľ sme toho veľa nenačítali. A veď načo, svet núka toľko možností, dobrodružstiev, zábavy, hier, toľko radostí a predstáv, že sa každý deň môžete stať tým, kým chcete. Boli sme šťastní rybári, čo chytili striebornú rybku. Pravda, nie v mori, len tuto u nás v Slanej, keď sme vstúpili do jej vôd a holými rukami zdrapili jalca. Položili sme ho na breh, hľadeli, ako sa striebristé šupiny krásne lesknú a čakali, či sa čítať ďalej... čitateľov: 5434

Pod cigánskou sukňou @ :: Poviedky ::     Jan 09 2019, 22:26 (UTC+0) Miesto: Kechnec a Ždaňa, okres Košice-okolie Čas koniec 19. storočia Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová Ždaňa nie je žiadna zaprdená dedina! Kto by čo len na chvíľku uvažoval, že okrem bučania kráv, kondáša so stádom svíň a škrekľavých kohútov tu nenájde nič, je na omyle. Našťastie. Lebo keď ma tu z Pešti vyslali do služby, bál som sa, že za poslednou roľou bude brázda ohraničujúca koniec sveta a potom len nekonečné prázdno. Prázdno azda aj v hlavách ľudí, čo sa nestarajú o viac, než o pálenku, plný bachor a uspokojenie tých najnižších pudov na žene; najlepšie na takej, ktorej ešte pre jej vek nenarástli fúzy. A to som kedysi chodieval s tými najkrajšími kišasoňkami do Maďarskej kráľovskej opery, rozplývali sme sa nad Verdiho áriami a inde zasa s úžasom načúvali Schumannovým klavírnym koncertom, lebo kto nepoznal tohto génia modernej hudby, akoby ani nejestvoval. Myslel som, dúfal, že keď skončím žandársku školu, budem chrániť svoje mesto od všetkej zberby a chamrade, aby kvitlo a stalo sa šperkom zdobiacim moju krajinu. Naraz mi prišlo písmo, rozkaz, že musím sem. Do Ždane. Bál som sa, že namiesto hradného paláca budem hľadieť na kopec s medveďmi rozlezenými po stromoch, namiesto kúpeľov s horúcimi prameňmi si pôjdem zmáčať nohy do chladného potoka a ak dostanem chuť na tokajské, nechám si ju zájsť a s radosťou zaplatím za akýkoľvek pohár kyslého vína. Ale žiadna noc netrvá večne a i v mojej hlave čítať ďalej... čitateľov: 5828

Bosoráctvo nie sú čary @ :: Poviedky ::     Jan 03 2019, 09:30 (UTC+0) Miesto: Medzev a Kúpele Štós, okres Košice-okolie Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autor: Juraj Korpa Lojzl ľavačkou uchopil železnú tyč. Pravačkou schytil poldruha kilové kladivo, priložil rozžeravený koniec na okraj nákovy a začal sústredene kuť. Urobil si najprv na konci tyče malú štvorcovú hlavičku, smerom od špice sa rozširujúcu, potom mierne naklonil kladivo rovnakým smerom a začal presne odmeranými údermi posúvať guču železa od okraja. Po každom dopade oblej hrany kladiva sa špička zmenšovala a posúvala, zanechávajúc za sebou štíhly štvorhranný tvar. Keď došla až po kriedovú značku na druhej polovici nákovy, bol z nej ostrý hrot. Lojzl potom znovu vložil tyč do ohňa, počkal, až sa zase rozžeraví, niekoľkými údermi ešte opravil a vyrovnal celé telo a na obrátenom ostrí takmer odsekol koniec od tyče – nechal iba úzky krček. Naposledy nechal železo zohriať, potom vložil špicatý koniec do štvorhranného otvoru v guľatej podložke z tvrdej ocele a položil obe nad malú dieru v kovadline. Buch-buch-buch-buch-buch! Päťhranná hlavička vychladla do siva práve vo chvíli, keď dostala správny tvar. Lojzl ešte ponoril čítať ďalej... čitateľov: 6023

Americký sen @ :: Poviedky ::     Dec 26 2018, 20:36 (UTC+0) Miesto: Vyšný Medzev, okres Košice-okolie Čas: začiatok 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Bolo to tuším na Sviatok stromov. Zvláštny deň, keď sa vzdáva úcta živému drevu, skrz ktorého máme plody, ktoré náš život robia lepším a krajším. Aj farár o tom vravel v kostole. Sedel som v lavici a počúval kázeň o svätom Sebastiánovi. Že nie náhodne je tento sviatok spájaný so svätcom, čo bol vojakom. Prestrieľali ho šípmi, keď ho priviazali o strom. Rímsky cisár sa nevedel zmieriť, že má medzi veliteľmi kresťana, tak Sebastiána popravili. Prešlo už vyše tisícsedemsto rokov od jeho smrti. Stalo sa tak dvadsiateho januára, keď duša šíriteľa posolstva viery opustila telo, aby našla pokoj v kráľovstve nebeskom. Strom skrz svoje korene vpíjal jeho krv a to je azda príčinou toho, že hneď druhý deň, teda dvadsiaty prvý január, sa stal Sviatkom stromov. V tom čase nemožno čítať ďalej... čitateľov: 5952

Smarkatý parobok @ :: Poviedky ::     Dec 16 2018, 20:05 (UTC+0) Miesto: Malá Ida, okres Košice-okolie Čas: 11946 Autori: Zuzana Kratyinová, Slavomír Szabó Terča je krásna! Terča je zvodná! Tie je zúbky a tie jej pery! Keď sa zahryzne do plánky hrušky a kvapka šťavy jej odfrkne na bradu, mám chuť dotknúť sa toho nektáru, vziať ho končekom prsta a vložiť si ho do úst, pretože tá kvapka spočinula na jej dokonalej tváričke. Ba čo viac, viem si aj predstaviť, že by som tú šťavičku z nej aj oblizol. Lenže, akoby mi ruky zdreveneli, akoby bola Terča čímsi posvätným, čoho sa netrúfam dotknúť, lebo mi chýba odvaha. A pritom, keď privriem oči, predstavujem si ako sa nad ňou nakláňam, ako ju objímam, ako ona ku mne natàča pery, túli sa, plná lásky a radosti, že sme spolu. Nič iné si na tomto svete neželám. „Dobré hrušky, ne? Janči, však jedz!“ zabodla do mňa svoje nezábudkovo modré oči a potiahla plným nosom. „Chceš čítať ďalej... čitateľov: 5611

Veštby a osud @ :: Poviedky ::     Dec 08 2018, 21:01 (UTC+0) Kaštie¾ v Brzotíne, do ktorého sa po II. svetovej vojne nasahovali najchudobnejšie rodiny z obce Miesto: Brzotín, okres Rožňava Čas: rok 1946 Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová „Tak ti poviem Barborka, že chlapci sú ako oheň. Zahrejú, ale pozor, lebo ak sa dostanú priamo na telo, spália ťa a už nikdy nič nebude také ako predtým.“ „Pred čím?“ položila som si ruku pred ústa, nech Katka nevidí, že sa usmievam. „No pred tým, však isto vieš, určite si počula a nakoniec skončíš ako Agnesa. Slúžila u mlynára v Plešivci a robila všetko, čo jej prikázal, až z toho oťarchavela. A komu treba za slúžku prespanku? Však tá musí dojčiť, o decko sa starať, nemá čas nosiť vrecia s múkou. Tak ju vyhodil. Ale po čase mu asi za ňou bolo ľúto, tak ju o rok vzal znova do služby a tak oťarchavela druhý raz,čítať ďalej... čitateľov: 5652

Môj brat levente @ :: Poviedky ::     Dec 02 2018, 12:33 (UTC+0) Kostol v Košickej Novej Vsi Miesto: Košická Nová Ves, dnes: mestská časť Košice - Košická Nová Ves Čas: prvá polovica štyridsiatych rokov 20. storočia Autor: Juraj Korpa Vnúčikovia, deti moje, verte, nie je ľahké spomínať človeka, ktorého som zažil len ako veľmi malý, po toľkých rokoch a tak, aby som vám ho dokonale popísal. Navyše, ak to bol môj brat a spomienky, čo mi po ňom zostali, sa neskôr stali pre mňa bolestnými. Ale chcete to, pýtate sa, a tak sa musím pokúsiť. Dlžím to nielen vám, ale najmä jemu. Tak počúvajte... Ondreja som odjakživa vnímal ako autoritu, ako akéhosi druhého otca. Nie že by nám ten náš chýbal, boli sme kompletná rodina, to predsa viete, na pradeda si určite pamätáte – nie, Ondrej ho iba doplňoval, zastupoval, určite nenapodobňoval, veď mal svoju hlavu. Išla z neho taká otcovská vážnosť, múdrosť, nevyvádzal ako ostatní chlapci, nejašil sa, nehneval starších – naopak, bol vždy akoby jedným z nich, z dospelých, hoci bol iba o päť rokov starší odo mňa a iba o dva od sestry. Začal som si ho vážiť, ba ho priam zbožňovať, najmä po čítať ďalej... čitateľov: 5656

„Nechcem ja maľučkej ženy“ @ :: Poviedky ::     Nov 25 2018, 20:28 (UTC+0) Kostol sv. Anny v ahanovciach Miesto: ahanovce, dnes mestská časť Košice-ahanovce Čas: koniec päťdesiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Ïuri cítil, ako ho zalieva pot. Ako sa mu perlí na čele, steká po chrbte, no v hrdle má sucho, až sa mu lepí jazyk na gamby. „Takže ty páliš? Slivovicu, že? Cítiť ju až na dvor! Toto, no... A zákony ti nič nehovoria?!“ Joži, ťahanovský žandár, ktorý svoj nízky vzrast rád nahrádzal povýšeneckým hlasom, stál uprostred kuchyne, zhlboka nasával prenikavú vôňu pálenky a rukami si držal opasok, akoby mu mali padnúť gate. Na perách mu pohrával sebaistý úsmev; jeho nakrátko ostrihané vlasy prekrývala placatá čiapka uniformy a na Ïuriho pozeral ako na nepriateľa štátu, ktorého dolapil pri čine. Bolo skoré ráno, dedina vyľudnená, každý šiel do práce, no Ïuri mal čítať ďalej... čitateľov: 6129

Sestry @ :: Poviedky ::     Nov 18 2018, 19:24 (UTC+0) Miesto: Kechnec, okres Košice-okolie Čas: jar 1528 Autorka: Zuzana Kratyinová Nadišlo marcové ráno roku Pána 1528. Zima zatiaľ nechcela pustiť svoju vládu z rúk. Len vzduch bol o čosi menej mrazivý, na konároch vàb sa kolísali prvé puky a vtáci sa snažili svojim spevom privolať otáľajúcu jar a s ňou príjemné životodarné teplo. Sedliaci sa už niekoľko dní pripravovali na práce na poliach, ostrili pluhy, motyky, deti sa tešili na hry na lúkach a v žiadnej chalupe nebolo nikoho, čo by túžobne nevyčkával slnečné dni. Len vojakom uhorského kráľa Jána Zápoľského, čo vo veľkých zástupoch, plne vyzbrojení, koňmo či pešo pochodovali Via magnou – dávnovekou, historickou cestou, bola celá jar aj s prípravami na orbu a siatie ukradnutá. Šli rýchlym vytrvalým čítať ďalej... čitateľov: 5356

Príroda nám len klame @ :: Poviedky ::     Nov 11 2018, 15:49 (UTC+0) V kúpe¾och Štós Miesto: Medzev a Kúpele Štós, okres Košice-okolie Čas: koncom štyridsiatych rokov 20. storočia Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová „Hovorím ti, niet nad pastiera koní! Si myslíš, že keď si furman, je ti lepšie ako mne?“ Zasmial som sa, či aspoň skrivil ústa do akéhosi úškrnu, ktorý mal dať najavo, že som veselý. Ale po pravde, cítil som sa inak. „Čo ti je, Hanes? Zdá sa ti, že s tebou hovorím zvrchu? Povedal som dačo zlé? Alebo o čo ti ide?“ Adolf vravel potichu, trochu pomaly, možno odmerane, ale veď to je jedno. Hoc by nahodil akýkoľvek hlas, líškal sa mi, či priamo klaňal, alebo predo mnou tancoval pre moje potešenie, nič by mi nezlepšilo náladu. No čo som mu mal povedať? Že niet horšej roboty, ako pásť kone a všetkým furmanom je isto lepšie ako mne? To nikdy! „A čo by mi bolo? Nič mi nie je. Si myslíš, že čítať ďalej... čitateľov: 5782

Navždy nie svoji @ :: Poviedky ::     Nov 04 2018, 15:37 (UTC+0) Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov Čas: päťdesiate až osemdesiate roky 20. storočia Autor: Juraj Korpa Keď sa unavili tancom, šiel ju odprevadiť domov. Kráčali vedľa seba dlho mlčky. No nebolo to mlčanie, keď nie je čo povedať, skôr také, keď sú slová zbytočné – bolo im spolu príjemne, ako vždy. Kráčali pomaly v svetle pouličných lámp a nad hlavami im svietil mesiac. Keď ju nesmelo chytil za ruku, neuhla. Nechala si vziať svoju dlaň do jeho. Ale nestisla ju. Po chvíli spomalil a zastavil, postavil sa čelom k nej a pokúsil sa k nej pritisnúť. Veľmi jemne. „Nie, radšej nie, tu na nás zovšadiaľ vidno,“ povedala, upierajúc pohľad do zeme. „No a čo? Všetci predsa už dávno vedia, že sa mi páčiš, na tom nie je nič pohoršujúce. Niekedy mám pocit, že jediná, čo si to nevšíma, si ty... Ale prečo?“ Cítil, že keby ju čítať ďalej... čitateľov: 5258

Koža @ :: Poviedky ::     Oct 28 2018, 19:41 (UTC+0) Miesto: Trstené pri Hornáde, okres Košice-okolie Čas: okolo roku 1933 Autor: Slavomír Szabó Gitka sa mi vždy páčila. Ešte aj v časoch, keď ma dievčatá vôbec nezaujímali a zdali sa dobré akurát na to, aby sme ich mohli ťahať za vrkoče. Vtedy sme sa na tom bavili, ony kričali, ale Gitku som takto netrápil. Ba rozčuľovalo ma, ak ju za vrkoč ťahali kamaráti, ale nepovedal som im to. Iba by ma vysmiali, že je moja frajerka. Isto, hádal by som sa s nimi o život, že je pre mňa menej ako vzduch a môže mi byť ukradnutá, ale nebola. Lenže to som ešte nedokázal priznať ani sám sebe. Iba som čítať ďalej... čitateľov: 6219

Rakaťaš @ :: Poviedky ::     Oct 22 2018, 07:53 (UTC+0) Miesto: Malá Ida, okres Košice-okolie Čas: povesť sa odohráva v bližšie neurčenom čase Autori: Slavomír Szabó, Zuzana Kratyinová „Modlite sa, chlapci! Hlavne sa modlite! Príde súdny deň a archanjel Michal plamenným mečom porazí Satana. Zvrhne ho spútaného v reťaziach tam, kde ostane uväznený. A to vám hovorím, nielen že vy, ale aj ja sa toho dožijem!“ Stará Kata sedela na rozheganej stoličke, podivne sa knísala zo strany na stranu, tak ako vždy, keď na ňu prišla jej chvíľka náboženského vytrženia. Oči sa jej podivne leskli, akoby nimi videla to, čo iní nie. Azda obrazy z konca sveta a výjavy bojov anjelov s démonmi. „Skôr ako prídete čítať ďalej... čitateľov: 6085

Blázon, či hrdina? @ :: Poviedky ::     Oct 15 2018, 09:10 (UTC+0) Miesto: Valaliky - Bernátovce a Košťany, okres Košice-okolie Čas: prelom tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia Autorka: Silvia Bolčová Jar už klopala na okno a príroda sa pomaly prebúdzala k životu, no ešte stále bolo chladno. Ráno cestou do školy hrial Irinu teplý čaj z raňajok, no takto popoludní ju premkla triaška. Možno od zimy a možno z Katkinho rozprávania. „Akože o ničom nevieš? Vždy, každý rok sa počas prvej pôstnej nedele pred Veľkou nocou hádže Šmertka. Zo slamy urobia dievčatá hlavu i trup a poobliekajú ju do starých šiat. Každá donesie, čo má – daktorá obnosenú starú bluzu, iná kabat, alebo fartuch. Vždy sa stretneme v inej rodine. A potom, keď je Šmertka ušitá a vyparádená, nesieme ju hore na pastvisko až k jarku. Vpredu ide vždy tá dievka, v ktorej dome sa Šmertka robila a za ňou kráčame my, čo sme pomáhali. Nakoniec tie, čo sa len prizerali. A ani chlapci nemôžu čítať ďalej... čitateľov: 5185

O veľkom kamarátstve @ :: Poviedky ::     Oct 07 2018, 20:06 (UTC+0) Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autor: Juraj Korpa Rozpoviem vám príbeh o veľkom priateľstve Fonza, Berta a Hajči, ktoré takmer stálo Berta život, keby sa včas nerozpadlo, a Haja skoro zomrela, keď vzniklo. Ale poďme pekne po poriadku... Fonzo sa vlastne volal Alfonz, ale takto to menej lámalo jazyk. Berto bol zase plným menom Albert, ale to znelo príliš nóbl, akosi cudzokrajne. A Hajči bola v skutočnosti Anna, zvaná Hana, maznavo Haja a zdrobnelo Hajča. Alebo Hajči, v oslovení. Nikto sa už nepamätá, kde sa tie prezývky vzali – či im prischli ako drobcom, keď ešte nevedeli všetky spoluhlásky a sami seba takto nazvali, alebo až neskôr, keď už tvorili bandu, a prezývky si vybrali na dôkaz frajeriny. Každopádne ich takmer nikto nikdy, okrem úradov, nevolal skutočnými menami, a nikto by možno ani nevedel, ako znejú ich oficiálne mená. Je dôležité ešte povedať, že Berto a Haja boli súrodenci, Berto o tri roky starší. Bývali ob dom od Fonza, keď sa aj s rodičmi prisťahovali do Vsi. Bol to začiatok decembra, presnejšie, na Mikuláša, keď sa – najprv dvaja – po prvýkrát stretli. Haja mala vtedy čerstvo tri roky a Berto, ako druhý najstarší chlapec, si zvykol na úlohu jej osobného pestúna. Rozumeli si, a on sa jej rád venoval. Aj ona ho mala najradšej zo súrodencov – rada bola v jeho blízkosti, rada sa zúčastňovala na jeho výpravách, rada počúvala jeho polo poučné – polo zábavné historky, a najradšej mala, keď ju zobral na koníka, pretože vtedy mu stačila a mala dobrý rozhľad. Aj v ten pamätný deň, keď sa ozvalo zaklopanie a akési chlapské hlasy spoza dverí, ju mal Berto práve na ramenách, keď išiel otvoriť, zvedavý, čo to môže byť za čudo. No a to sa jej takmer stalo osudné. Za dverami totiž boli koledníci, čo na Mikuláša chodili po domoch vinšovať a vyberať odmenu. Čosi bežné vo Vsi, ale úplne čítať ďalej... čitateľov: 5913

Najťažšia skúška @ :: Poviedky ::     Oct 01 2018, 08:07 (UTC+0) Miesto: Hraň, okres Trebišov Čas: koniec 19. storočia Autor: Slavomír Szabó Čo je najťažšia skúška v živote človeka? Teda, ak neberieme do úvahy, že celý život je jedna veľká skúška, v ktorej nie každý obstojí. Isto, detské oči sú plné ideálov, keď chlapec v poplátaných nohaviciach či dievča v prešitej sukni po staršej sestre verí, že práve jemu či jej sa podarí stráviť každučký deň šťastne, v láske a porozumení. A ak nie každý, tak aspoň väčšinu, lebo všetko vždy nakoniec dopadne dobre. Je vari pre muža najťažšou skúškou vojenčina? Čas, keď sa učí strieľať, zabíjať a plniť nezmyselné rozkazy aj za cenu svojho života? A pre ženu? Je to materstvo, ktoré ju vo chvíľach zrodenia nového života mučí preukrutnými bolesťami, na konci ktorých zaznie plač malého a pre ňu najdrahšieho človiečika? Isto, každý môže mať vlastný názor, pre jedného je čítať ďalej... čitateľov: 5895

Šunkové bábätko @ :: Poviedky ::     Sep 23 2018, 16:02 (UTC+0) Kostol sv. Ladislava v Košickej Novej Vsi na historickej fotografii Miesto: Košická Nová Ves, dnes: mestská časť Košice - Košická Nová Ves Čas: päťdesiate roky 20. storočia Autorka: Zuzana Kratyinová „Robota! Samá robota!“ zašomrala som namrzene, keď som si podvečer sadla do tieňa rozkvitnutej jablone. Námahou mi brneli plecia aj ruky od nosenia ťažkých vedier pomyjí pre prasce, hoci v duši ma už blažila myšlienka na útlu knižku, čo som si požičala v našej obecnej knižnici. O láske, ako inak. Len keď som sa zahåbila do jej riadkov, dokázala som striasť zo seba pomyslenie na nikdy nekončiacu drinu a otupnú jednotvárnosť života. V knižkách bolo všetko iné ako v skutočnosti, akoby ani nie z tohto sveta. Žiadna práca, len láska, radosť, dobrodružstvo so vzrušujúcim a dobrým záverom. Moje predstavy boli nádherné, čisté a bez akejkoľvek tiaže. V knihách si hrdinovia v elegantných oblekoch a prekrásne hrdinky v hodvábnych šatách žili svoje zaujímavé životy, na dvoroch kvitli kvety a všetko voňalo ako rozkvitnutá záhrada v máji. Vzdychla som si. Aká by to bola paráda žiť v dedine, v ktorej niet štipľavého smradu a neustáleho kvikotu stoviek prasiat, na dvoroch by sa nehromadili kopy hnoja, kde by sa v chlievoch a domoch neblýskali dlhé nože a na zemi nezaschýnala krv. Iste, aj čítať ďalej... čitateľov: 5705

Alžbetkina vojna @ :: Poviedky ::     Sep 17 2018, 06:20 (UTC+0) Miesto: Malá Ida, okres Košice-okolie Čas: 1944 - 1945 Autor: Juraj Korpa „Betka, no kde si? Čo to tam robíš? Veď nemám čím miešať polievku!“ Osemročné dievčatko pomaly vytiahlo varešku z úst, nesústredene, ako si ju tam pred chvíľou dalo, ju ešte naposledy oblizlo, ale namiesto toho, aby ju podalo mame pri sporáku, bezmyšlienkovite si ju zase strčilo späť. Svoju pozornosť totiž už od skorého rána v celej úplnosti venovalo dianiu v prednej izbe, na dvore, pred bránou a vôbec v okolí, kde sa to hemžilo novými, cudzími, šedými, hrmotnými a úplne nezrozumiteľnými ľuďmi, ktorí, ako už pochopilo, tu budú s nimi oddnes bývať. Boli to v poslednom roku už druhí takí čudní návštevníci, ale títo vyzerali po prvé iní a po druhé ešte čudnejší. Tí prví boli maďarskí vojaci. To už dnes čítať ďalej... čitateľov: 5743

Kuchyňa pani Hedvigy @ :: Poviedky ::     Sep 10 2018, 17:34 (UTC+0) Miesto: Košická Nová Ves, dnes: mestská časť Košice - Košická Nová Ves Čas: tradovaný príbeh z bližšie neurčeného obdobia Autor: Slavomír Szabó Boli chvíle, keď som za Terezku túžil aj dýchať. Nosil by som ju na rukách až do Košíc a potom nazad, stál by som v búrke a vetre celú noc, ak by som vedel, že sa potom na mňa ráno usmeje. Ba ak by spravila niečo zlé, dačo také, za čo by ju aj celý svet odsúdil, rád by som za ňu položil hlavu na klát, len nech sa jej neskriví ani vlas. Bol som hlúpy! Hlúpy a chudobný. Bola to moja vina? Pravda, peňazí a statku nemám ani teraz, ale už aspoň viem, že láska je sprostosť nad sprostosti, číre poblúznenie mysle nehodné zdravého chlapa a mámenie zmyslov, v ktorom pojašený človek stráca súdnosť. Láska zmení muža na prítulného kocúra, ktorý za jedno pohladenie bude priasť celú noc a potom cez deň blúdiť okolo smradľavých prasacích hnojísk, aby chytil dákeho potkana a mohol zasa pred paničkou skloniť hlavu v túžbe po ďalšom krátkom poláskaní. Terezka! Ako by sa tvárila, keby ma teraz čítať ďalej... čitateľov: 6037

Dobrý služobník Franci @ :: Poviedky ::     Sep 03 2018, 09:04 (UTC+0) Kaštie¾ v Kluknave Miesto: Kluknava, okres Gelnica Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autor: Zuzana Kratyinová „Chcete, aby vás vyňuchal hájnik?“ zrúkla Hana na plné ústa, ale vzápätí si na ne položila ruku, pretože by ju mohol niekto začuť cez otvorené okno. To by bolo zlé, priam nepredstaviteľné. Mohlo by sa stať, že by potom ostala sama. Vlastne celkom sama nie, ale s troma deťmi. Teda ešte horšie, lebo by prišla o muža i najstaršieho syna Mateja, čo bol takmer hotový chlap. Bača Ondrej, hrdý majster v pasení i liečení oviec, ale inak poslušný muž hádavej ženy, na ňu hľadel previnilo. Dúfal, že čítať ďalej... čitateľov: 6033

Noc lásky - nelásky @ :: Poviedky ::     Aug 28 2018, 08:16 (UTC+0) Miesto: Kluknava, okres Gelnica Čas: druhá polovica štyridsiatych rokov 20. storočia Autor: Silvia Bolčová Míňala som jeden dvor za druhým, s pohľadom upretým na lúku pod lesom. Sama som žasla, ako rýchlo dokážem kráčať. Zrejme z toľkej radosti. Vedela som, že Peter tam už určite sedí a pozoruje oblohu. Chystala som sa, že ho prekvapím. Tíško sa priblížim a zozadu mu nenápadne zakryjem oči, aby musel hádať, kto som. V nedeľu sme mali prvé ohlášky a mne sa ešte aj teraz divoko rozbúši srdce, keď si na to spomeniem. Je krásne tešiť sa na svadbu, ak skutočne milujem. Keď sa naši rodičia dohodli, že nám dajú požehnanie, babička sa od dojatia rozplakala. Radšej sa jej ani nepýtam, ale tuším, že ju s mojim starým otcom spájali len hrudy zeme. Pravda, zem je dôležitá. Živí nás. No živí iba naše telá a aj srdce potrebuje svoje. Myslím, že srdce starkej cítilo po celý život prázdnotu a chlad. A pritom láska... Láska je úžasná - to hovorí každý, ale že až tak veľmi, to som netušila. Ešte musím vydržať tri týždne, a potom to príde. Budem nevestou. Pred oltárom bude stáť po mojom boku Peter. Môj Peter. Veselý a usmiaty. Ešte viac som zrýchlila. čítať ďalej... čitateľov: 6396

Vyslobodenie @ :: Poviedky ::     Aug 20 2018, 07:58 (UTC+0) Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov Čas: január 1945 Autor: Juraj Korpa Pomedzi seno a škáry v doskách sa predsa len predral denný svit a v skrýši začalo byť vidno. Nebola už taká zima, ako večer, predsa len, dve telá maličký priestor trochu vyhriali, i tak však bolo dosť chladno, o čom svedčili obláčiky pary pri každom výdychu. Aký to rozdiel oproti chalupe, nielen vykúrenej, ale i osvetlenej, hlavne však plnej ľudí, celej rodiny, otca, mamky, bratov. Aká by bola inokedy preplnená tesná kuchyňa zrazu veľká a pohodlná, aké by to bolo krásne, keby bol obyčajný deň ako takmer všetky doteraz! Ale vojna je vojna... Tá práve prišla až úplne na dotyk. Terka v noci len prerušovane driemala, vyplašil ju každý zvuk. Občasné vzdialené zadunenie čítať ďalej... čitateľov: 5600

Petrolej pre Veronku @ :: Poviedky ::     Aug 13 2018, 07:56 (UTC+0) Miesto: Kluknava, okres Gelnica Čas: okolo roku 1935 Autor: Slavomír Szabó Sobota je ten najlepší deň! To nemohol Veronke nikto vyvrátiť. Nikto! Vždy sa na ňu tešila už prinajmenšom od stredy. Predstava bijúcich zvonov, čo práve ohlasujú sobotňajšie poludnie, vyvolávala na jej tvári úsmev. Mala na to minimálne dva dôvody. Keď jej škola začína už ráno, po nej ju čaká jeden a pol dňa voľna! Teda, samozrejme, ak si odmyslí nedeľnú omšu, kde musí sedieť na chladnej lavici po boku matky i brata a dávať dobrý pozor. Pán farár, chrliaci z kazateľnice slová o láske, no i o pokušení, o svätosti, ale i o hriechu, o spasení, či o večnom zatratení, potom každý pondelok v škole skúša, čo presne hovoril. Ak by to nevedela, dostala by za trest prepísať šesťkrát celé dlhé stránky z katechizmu. Každý deň jedenkrát, to by prišla o všetky chvíle voľna v týždni. Samozrejme, okrem ďalšej nedele, keď by opäť čítať ďalej... čitateľov: 6468

Kráska z kaštieľa @ :: Poviedky ::     Aug 06 2018, 08:56 (UTC+0) Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov Čas: január 1939 Autorka: Zuzana Kratyinová Berty sa zobudil zarovno s kotkodákajúcimi sliepkami a hneď si spomenul, že bude na kermeši dvíhaný za parobka. V živote chlapca nie je dôležitejší deň ako ten, v ktorý je pasovaný za chlapa. Tým končí detstvo a začína dobrodružstvo zvané dospelosť. Nebude viac posmechu, odstrkávania, zaúch od starých parobkov, ani úškrnov od dievčat. Skončí detinské nakukovanie do okien krčmy či tanečnej sály. Po pasovaní sa stane z decka chlap so všetkým, čo k tomu patrí. Aj s miestom pri krčmovom stole. V kostole už neostane čítať ďalej... čitateľov: 5081

Bosorácka láska @ :: Poviedky ::     Jul 30 2018, 07:38 (UTC+0) Miesto: Malá Ida, okres Košice-okolie Čas: údajne štyridsiate roky 20. storočia Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová „Ticho, ticho, ticho, pssst...“ priložila si Ilonka ukazováčik na pery a musím priznať, že bola prekrásna. Stále som ležal vedľa nej opojený čarom slasti, ktorá ma robila tak neskutočne šťastným. V takej chvíli, ak by tadiaľ prebehla hoc aj črieda jeleňov, ja by som si to ani nevšimol. A to som pritom jeleňa na pôjde ešte nikdy nevidel! „Čo je?“ šepol som ticho, pretože Ilonka si už začala zapínať košieľku a hľadela vystrašene ku vchodu. „Niekto je dolu,“ šepla a ukázala rukou k rebríku, čo viedol z pôjdu na dvor. Tu, pod strechou opusteného domu po mojom pradedovi, sme sa stretávali najčastejšie. „Možno len čítať ďalej... čitateľov: 5507

Podnikavé dievčatá @ :: Poviedky ::     Jul 23 2018, 07:10 (UTC+0) Kostol v Košickej Novej Vsi Miesto: Košická Nová Ves, dnes: mestská časť Košice - Košická Nová Ves Čas: 1938 - 1945 Autor: Juraj Korpa Keby sa Verony niekto priamo spýtal, koho považuje za svoj vzor, či komu by sa chcela podobať, určite by okamžite odvetila: Jolane. Vlastne keby sa niekto kohokoľvek z tých, čo poznali Jolanu, spýtal, kto by sa dal považovať za stelesnenie cieľavedomosti, zodpovednosti, neúnavnosti, ale v prvom rade elegancie, okamžite by sa všetci zhodli: Jolana. A dokonca i tí, čo ju osobne nepoznali, už o nej pravdepodobne počuli a boli zvedaví, o kom presne idú také chýry. A to už ani nevravím, že všetci mládenci v podobnom veku boli do nej zamilovaní a snažili sa ju všelijako uloviť, ale ona zostávala k chlapcom ľahostajná. Kamarátila sa, a to slovo podčiarkujem, iba sa kamarátila – so všetkými rovnako, ale nič viac. Nemala totiž na nich čas. Nemala čas takmer na nič, ustavične čítať ďalej... čitateľov: 5323

Pijavičiarove rady @ :: Poviedky ::     Jul 16 2018, 05:11 (UTC+0) Kaštie¾ v Gánovciach Miesto: Gánovce, okres Poprad Čas: údajne začiatkom 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Také ráno som naozaj nechcel. Vlastne, takéto rána by nemuseli byť nikdy. Ak by sa dalo, treba ich zakázať! Lenže nikto nemá takú moc. Ešte som ani neotvoril oči a už som počul, ako Kubo v kuchyni plače. On plače často, ktovie, či sú aj iné deti také urevané. Zatiaľ je môj prvý. Milena doň isto napchala horúcu polievku. A koľkokrát som jej povedal, nech ju najskôr sama ochutná, veď niekedy sa z taniera až parí a sála teplo ako z pece, ale ona je už taká. Nepozrie, len naberie na lyžicu a šup s tým do decka! Už som sa chystal, že vyleziem spod periny, ale stačil malý pohyb nohami, taký celkom nepatrný a v krížoch ma pichlo. Poriadne. Dokonca tak, akoby mi tam niekto vrazil nôž a bolesť vystrelila kamsi do stehna. Bà! Zaťal som zuby aj päste a skúsil som to znova. Pomaly, pomaličky. Bolesť sa ozvala opäť, ale už nie taká prudká. Nohy som zložil na zem, no horšie bolo, keď čítať ďalej... čitateľov: 5641

Hriešna duša @ :: Poviedky ::     Jul 09 2018, 06:36 (UTC+0) Kostol v Malej Ide Miesto: Malá Ida, okres Košice-okolie Čas: údajne koncom 18. storočia Autorka: Zuzana Kratyinová „No pozri sa na tú nehanebnicu Jolu, ako sa tam vytàča,“ kývla hlavou Mara na dievča, čo postávalo pred kostolom a nahla sa k dcére, akoby sa chcela presvedčiť, či aj Maňa hľadí tým smerom a rovnako ako ona odsudzuje toto správanie. Maňa sa skutočne dívala, rozšírenými zreničkami nasávala všetok ten zhon, ruch, ten nový život, čo sa začal točiť rýchlejšie a vzrušujúcejšie, odkedy sa ich kostolík zaodel do drevených dosák až po samý vrch a cintorín okolo neho získal na nejaký čas aj živých obyvateľov. Dedinskí ale aj cudzí chlapi, poniektorí až z Košíc, sa hmýrili na stavbe i pod ňou ako usilovné mravce. A ako kostol mohutnel a rástol, čoraz častejšie sa pri ňom pristavovali zvedaví dedinčania, ale hlavne slobodné dievčatá. Možno zo zvedavosti, či s tajným čítať ďalej... čitateľov: 5575

Ilonin svet bez vôní @ :: Poviedky ::     Jul 02 2018, 06:36 (UTC+0) Miesto: Košická Nová Ves, dnes: mestská časť Košice - Košická Nová Ves Čas: okolo roku 1940 Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová Pršalo. Pánty na dverách jemne zavàzgali a na hlinenú dlážku vstúpila noha. Zatiaľ len jedna, lebo prichádzala Ilona, čo na chvíľku zastala a bokom odsunula dvere ešte viac, nech sa poriadne roztvoria, aby sa vmestila celá. Bola širšia ako obvykle, pretože v každej ruke držala jedno vedro. V prvom, plnom tak do polovice, čvachtala kravská močovka a z druhého sa cez okraj sypali piliny. „Už zasa?“ odul pery Laci čítať ďalej... čitateľov: 5672

Pozitívny príklad @ :: Poviedky ::     Jun 25 2018, 05:38 (UTC+0) Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov Čas: šesťdesiate roky 20. storočia Autor: Juraj Korpa Príslušník Zboru národnej bezpečnosti zasalutoval, zvrtol sa na päte a oddupotal cez bránku až na ulicu. Sprevádzal som ho zachmúreným pohľadom. V skutočnosti som sa však nechmúril naňho, ale na svojho syna Michala, ktorý s potuteľným úsmevom drzo zazeral spod plavej štice na odchádzajúceho esenbáka a ani sa nesnažil predstierať nejaké zahanbenie alebo ľútosť. Takže z môjho syna vyrastá takýto bitang a živáň? Svrbela ma dlaň, ale namiesto toho, aby som mu bez rečí strihol dve-tri výchovné zauchá, prinútil som sa pedagogicky zamyslieť nad situáciou a riešiť ju nejako po novom, mierumilovne, komplexne, ako si to terajšia doba žiadala. Ako teda začať? Najlepšie vraj čítať ďalej... čitateľov: 5436

Ja, posledná z púpavových víl @ :: Poviedky ::     Jun 18 2018, 06:35 (UTC+0) Miesto: Ježkovice, okres Vyškov, Česká republika Čas: tridsiate a začiatok štyridsiatych rokov 13. storočia Autor: Slavomír Szabó „Púpavy sú tie najkrajšie kvety na svete! Sú ako malé slniečka rastúce z trávy. Žlté ako žiarivé slnko! Tiež ako šperky princezien, s ktorými opeknie každé dievča. Lebo ak na ne lepšie pozrieš, ak si ich otočíš proti slnku, zistíš, že sú nielen žlté, ale rovno zlatkavé, priam zlaté. A my sme tie najkrajšie dievčatá na svete! My sme víly!“ Až som sa sama čudovala, ako zo mňa lezú všetky tie slová, akoby samé od seba. A možno to bolo tým, že nešli z úst, len nimi prechádzali, ale pramenili priamo zo srdca. My, teda Andìlka, Boženka a ja, sme stáli za Ježkovicami na lúke a v rukách sme držali vence uvité z púpav. A ako som rozprávala a snažila som sa, aby to vyzeralo slávnostne, priam ceremoniálne, kládli sme jedna druhej tie venčeky na hlavy a navrávali si, že od tejto chvíle sme púpavové víly. Boli sme presvedčené, že nás v živote čaká len hromada hier a radosti. Mali sme každá tak osem rokov, bosé nohy, obnosené šaty samá záplata, nevinné oči a bezstarostné úsmevy. čítať ďalej... čitateľov: 6039

Nové časy, staré časy @ :: Poviedky ::     Jun 04 2018, 07:38 (UTC+0) Miesto: Zdoba, dnes Sady na Torysou - časť Zdoba, okres Košice-okolie Čas: 1954 Autor: Zuzana Kratyinová „Zuza, ja na trh nejdem!“ povedala som pevne, rozhodne, hoc som vopred vedela, že nakoniec asi ustúpim. „Ale len poď, Regina!“ „Načo by sme tam šli?“ „Len tak...“ „Veď nemáme peniaze!“ „Tak si len poobzeráme, čo predávajú.“ „Mne nič netreba! Nebudem ani obzerať!“ „Juj, či si len zaťatá... Veď autobus pôjde až o tri hodiny,“ Zuze nejako ťahalo jeden kútik úst bokom, čo bolo pre mňa jasné znamenie, že ak nebude po jej, čakajú ma už len chvíle jej neznesiteľného frflania. „Budeš tu mlieť, kým čítať ďalej... čitateľov: 5126

Stojanova osada @ :: Poviedky ::     May 28 2018, 05:59 (UTC+0) Miesto: Gánovce, okres Poprad Čas: 9. až 13. storočie Autor: Slavomír Szabó Obraz prvý: Slovania „Aj k vám už čoskoro prídu šíritelia novej viery. Priamo od tých dvoch byzantských vyslancov, čo ich pozval Rastislav. Veď vieš, ak nechceme padnúť do poroby Frankov, ostáva len spojenectvo s Byzanciou,“ Horan hovoril pomaly, vážne, sledujúc každý záchvev na Stojanovej tvári. Obaja muži sedeli na drevenej lavici pri osade plnej zemníc, tých domov spolovice vsadených do zeme a spolovice trčiacich von, aké obývali oddávna. Od osady sa tiahla dlhá lúka, na ktorej sa páslo stádo kráv a nejaké kozy, odkiaľsi znel brechot psa a vysoko v povetrí krúžil pár sokolov. Horan hovoril úmyselne opatrne, slovo po slove, pretože ho už varovali pred čítať ďalej... čitateľov: 5899

Krst @ :: Poviedky ::     May 21 2018, 06:23 (UTC+0) Kluknava - podhorská obec v objatí pohoria Èierna hora Miesto: Kluknava, okres Gelnica Čas: začiatok 20 storočia Autor: Zuzana Kratyinová „Postaraj sa o Francku! A nedaj sa odbiť Jeňom!“ mama ma vyprevádzala z dverí a jej hlas znel, ako keď búšite kladivom po nákove. Bodaj by nie. Šla som za mojou ťarchavou sestrou Franckou a vedela som dobre, prečo prízvukuje každú slabiku. Odkedy sa naša Francka vydala za Jeňa a odišla do Richnavy, stretávali sme sa veľmi zriedka, posledné mesiace vôbec. Ako keby sa vysťahovala do Ameriky a nie do susednej dediny! Jeňo ju držal nakrátko, od seba ju púšťal len zriedkakedy. Vraj, keď sa vydala, nemá sa kade tade tárať, už má len doma sedieť, či skôr zvàtať sa, aby bolo všetko dobre porobené. Tak sa aj náš tato zaťali a nesmeli sme ani čítať ďalej... čitateľov: 6080

Čas detstva @ :: Poviedky ::     May 14 2018, 06:05 (UTC+0) Moravská krajina Miesto: Buková, okres Prostìjov, Česká republika Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Skláňal som sa nad kusom papiera a kreslil. Na druhej strane stola sedel na lavici dedo opretý o stenu a spal. Zvykne si po obede zdriemnuť. Nikdy nie po ležiačky, lebo potom by to vraj bolo na dlho. Niekedy je to na dlho aj keď sedí, aspoň si myslím, lebo keď precitne, chytá sa za hlavu a horekuje, koľko času mu ušlo a robota sa sama neurobí. On asi pracuje, aj keď sníva. I teraz. Hlavu má sklonenú, div sa hrude nedotýka nosom, potichu si odfukuje a to by mal byť azda jediný prejav, že je nažive. Ale nie je. Z času na čas mu začnú kmitať prsty samé od seba, akoby obojručne solil krajec chleba. Alebo akoby hral na klavíri. To som už videl, ale klavír je pánsky nástroj, dedo hrá len na čítať ďalej... čitateľov: 5867

Boží súd @ :: Poviedky ::     May 08 2018, 05:22 (UTC+0) Miesto: Ždaňa, okres Košice-okolie Čas: rok 1222 Autor: Slavomír Szabó „Vraveli, že ak má človek pochybnosti, či jeho rozsudok bude alebo nebude spravodlivý, treba to ponechať na Boží súd,“ chvejúc sa, šepol som do ticha noci. „Čo tým mysleli? Že vás zbavujú obvinenia až do chvíle, kým na poslednom súde nezasadne Kristus po pravici Otca? Že on bude tým sudcom, lebo pred ním sa nič neutají?“ Ležiac vedľa Pirošky som hľadel do jej tváre tak zblízka, až som cítil jej dych. V tej tme som videl iba jej obrysy, a to bolo dobre. Aspoň nezbadala, ako mi pri jej otázke vyhàkli slzy. Hanbil by som sa plakať pred ženou. I pred vlastnou. Neodpovedal som. Už som radšej nevravel nič. Do domu spod dverí prenikal závan studeného nočného vzduchu. Tiahol na moje bosé nohy. Chladil ich, ofukoval, ale kdesi vo svojom vnútri som celý horel, akoby mi niekto vrazil do hrude kus žeravého železa. Nie, do hrude mi ho nikto nevrazí. Ale...čítať ďalej... čitateľov: 5991

A čo ja viem? @ :: Poviedky ::     Apr 30 2018, 07:39 (UTC+0) Miesto: Byster, dnes Sady na Torysou - časť Byster, okres Košice-okolie Čas: máj 1939 Autor: Zuzana Kratyinová Nikdy by som si nepomyslel, že raz budem žiarliť na Máriu kvôli cigánom. Možno som sa kdesi v kútiku duše obával, že sa zapozerá do nejakého mládenca od nás z Bystera, azda by som pripustil, že sa usmeje na niekoho cezpoľného. Ale určite by som si nepripustil, že sa rozžiari a začne točiť bokmi pri pohľade na cigána zo Zdoby. Mária bola susedka z vedľajšieho domu a dlho som jej prítomnosť bral ako čosi samozrejmé. Tak ako vyšlo každé ráno slnko, alebo na tmavomodrej oblohe zažiarili hviezdy, práve tak nemenne sa každý deň z domu vynorila Máriina chudá tvár so svetlým vrkočom a bez veľkých rečí sa pridala ku mne. Nevolali sme sa k hrám. Proste tresli dvere či bránka, u nich alebo u nás, a už sme vybehávali von na ulicu. Spolu sme čítať ďalej... čitateľov: 5256

Miesto pre Annu @ :: Poviedky ::     Apr 23 2018, 05:20 (UTC+0) Kaštie¾ v Kluknave Miesto: Kluknava, okres Gelnica Čas: pravdepodobne rok 1632 Autor: Silvia Bolčová „Vznešená grófka, môžem vám ponúknuť tieto úžasné koláčiky? To nie je spišské kysnuté cesto. Upiekol ich môj cukrár podľa tajného talianskeho receptu, ktorý získal priamo vo Florencii! Sú také jemné, že ani hrýzť netreba. To si len tak vložíte kúsok na váš vznešený jazýček, privriete ústočká a počkáte, až sa samé rozplynú. Sú sladučké, čo isto dokážu oceniť len ľudia s citom pre lahodné chute. Z håbky duše cítim, že takú dobrotu si zamilujete, pretože, a to by som rád zdôraznil, vaša povesť vás predchádza a každý vie, že ste ženou vycibreného vkusu.“ Bože, tie frázy si musel ten hlupák nacvičovať dobrý týždeň! Možno si prizval na pomoc aj pisárov, kronikárov, majstrov slova, alebo po nociach rozmýšľal, ako usporiadať vety, po ktorých každá prostoduchá žena urobí hlboký predklon, až jej vidieť vyduté prsia stiahnuté korzetom. Potom otvorí ústa a nechá si do nich z pestovaných rúk navoňaného šľachtica vložiť kúsok koláčika, privrie viečka a vylúdi tajomný úsmev, až sa tomu chlapíkovi navalí krv do nohavíc. Ešteže tu máme tie lesy! A migrénu! čítať ďalej... čitateľov: 6200

Poltoliar šťastia @ :: Poviedky ::     Apr 16 2018, 08:55 (UTC+0) Vyšný Medzev v súèasnosti Miesto: Vyšný Medzev, okres Košice-okolie Čas: dej povesti sa odohráva v bližšie neurčenom čase Autor: Slavomír Szabó Bol som zúrivý. Najradšej by som zaboril prsty do hrude, hlboko, až kdesi k srdcu a vyrval si ho z tela, len aby to všetko skončilo. Všetko. Kráčal som rýchlo, udychčaný a spotený, akoby som sa chcel naschvál čo najviac vysiliť a takto zabudnúť na skutočnosť, ktorá bola ako zlý sen. Ba horšia, lebo zo sna človek precitne a naraz zistí, že všetko je úplne inak. Lenže ja som sa nemal z čoho prebudiť, toto bol môj ozajstný život, ak to vôbec životom možno nazvať. Zúrivosť bol vlastne iba dôsledok toho najhoršieho pocitu, aký sa môže človeka zmocniť. Pocitu bezmocnosti. Osud sa riadi zvláštnymi pravidlami. Mohol som sa usilovať, koľko som len chcel. Byť poctivý a pracovitý, ale to nestačilo. Osud potrebuje aj čítať ďalej... čitateľov: 6153

Veľké tajomstvo @ :: Poviedky ::     Apr 09 2018, 08:11 (UTC+0) Miesto: Byster, dnes Sady na Torysou - časť Byster, okres Košice-okolie Čas: máj 1944 Autor: Zuzana Kratyinová Katika sa zahľadela na páperové hlavičky púpav, čo vykúkali spomedzi vysokej trávy popri ceste a zachmúrila sa. Tieto kvietky sa jej už nepáčili, hlavne nie po tom, čo jej ich nafúkal krpatý Ïula rovno do tváre. Netušila, prečo sú chlapci takí protivní a zlí! Nevedia posedieť, vrieskajú, škľabia sa ako opice a ich najväčšou zábavou je robiť dievčatám zle. A krpatý Ïula je z nich najhorší, hoci má už deväť a mal by mať rozum. Taký hnusný trubiroh, ako stále čítať ďalej... čitateľov: 5146

Odpustová tancovačka @ :: Poviedky ::     Apr 02 2018, 19:01 (UTC+0) Kostol sv. Kataríny vo Vyšnej Šebastovej Miesto: Vyšná Šebastová, okres Prešov Čas: pravdepodobne 1943 Autor: Slavomír Szabó Ráno som vstal ešte pred svitaním. Teda nevstal, ale zobudil som sa, ležal, pozeral do tmy a premýšľal. Obloha za oknom zatiaľ nevybledla, posledné hviezdy sliepňavo žmúrili na Vyšný Šebeš a v mojej hlave vírili obavy i radosť z dnešného dňa. Ani vy by ste na mojom mieste dlhšie nespali. Ani nikto iný. Pripraviť odpustovú tancovačku nie je len tak. Už dlho som o tom premýšľal, aj minulý rok som to chcel skúsiť, ale bál som sa, že to nezvládnem. Tak som to vzdal a vlani mal tanečnú zábavu na starosti štrbavý Fero. A že práve on! Nesiaha mi ani po päty, ani r nevie povedať, hovorí si Fevo a sotva dokončil školu! Hneď potom som čítať ďalej... čitateľov: 5917

Láska zo zákopov @ :: Poviedky ::     Mar 26 2018, 04:12 (UTC+0) Zvonica sv. Floriána v Kluknave Miesto: Kluknava, okres Gelnica Čas: 1944 až 1945 Autor: Zuzana Kratyinová „Martuška, nože sa zakrúť!“ volala na ňu Jolana, jej nerozlučná priateľka a smiala sa. Pokosená tráva ju šteklila pod bosými nohami, slnečné lúče hladili mladé telo. Rozpažila ruky a dvihla tvár k jasnej oblohe. Rozjarená myseľ, voľná a nespútaná ako vtáča, i nekonečný priestor nad hlavou sa rozkrútili spolu s ňou. Duša jasala v radostnom vytržení. Nádhera. Nič nemôže byť krajšie ako táto voľnosť, leto a hry. Krútila sa, až sa nebeská klenba so slnkom stočili do belasožltej špirály. Lúče ju oslepovali, dych sa krátil, vyjašené srdce šlo vyskočiť z hrude. Zavrela oči a padla do trávy, vychutnávajúc si ten slastný a šialený kolotoč. Náhle sa všetko zmenilo. I keď by to nikto nečakal, čítať ďalej... čitateľov: 6167

Tanec na celý život @ :: Poviedky ::     Mar 19 2018, 07:04 (UTC+0) Miesto: Gánovce, okres Poprad Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autori: Silvia Bolčová, Slavomír Szabó Ledva som stačila schovať čerstvo vyžehlenú sukňu do zadnej izby. Ešte šťastie, že som cez kuchynské okno zbadala, ako k nám kráča Kata. Dúfala som, že sa sukňa nedokrkve, ale nemohla som ju nechať len tak na očiach. Kata by si ju isto všimla a čo ju poznám, začala by vyzvedať, načo ju žehlím, kam v nej chcem ísť, prečo a s kým. Vždy mala naporúdzi stovky otázok. Hlavne vtedy, keď sa človeku nechcelo nič vysvetľovať. Niežeby som Katu nemala rada. To naozaj nie. Je to moja kamarátka. Vlastne nie len taká obyčajná. Je to moja najlepšia kamarátka, ale v šestnástich rokoch má už dievča nárok na tajnosti. Tak veľmi tajné, že sa o ne nemôže podeliť s nikým. Aspoň nie ihneď. Teraz, ak by mala Kata chuť zasadnúť na dlhšie, musím sa jej zbaviť. Nenápadne a, samozrejme, bez toho, aby som prezradila to, čo nesmie vedieť. Nikto to nesmie vedieť. Zatiaľ... čítať ďalej... čitateľov: 5068

Trupáreň @ :: Poviedky ::     Mar 08 2018, 08:37 (UTC+0) Miesto: Trstené pri Hornáde, okres Košice-okolie Čas: začiatok 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Bola jar, teplá a slnečná, plná kvitnúcich čerešní s rojmi bzučiacich včiel. Mláky na cestách už úplne vyschli, ba začalo sa aj prášiť. Stáda opustili maštale, vymenili suché seno za zelenú pastvu a vtáky v hniezdach kàmili mláďatá. Jar bola vždy symbolom zrodenia, prebúdzajúceho sa života. Ale nie pre Miňa. Ten, celý zúfalý, práve bežal ulicami pomedzi nízke domy so slamenými strechami. Starými bagančami zakopol o kameň a potom sa hneď zvrtol, takmer padnúc na chatrný plot z tenkých palíc, aby vbehol k švagrovi Peštovi do dvora. Napriek nedeľnému ránu jeho oči nevyžarovali pokoj, ako sa na tento deň patrí. Práve naopak. Priam šialene sa leskli a sálal z nich strach. Zastal až pred dverami do domu, siahol po kľučke, ale nestlačil. Všimol si, že pod holubníkom pred šopou stojí Pešta a pri ňom akýsi žobrák, potulný džad. „Vieš, kedy si dá gazda na obed slepačiu polievku?“ hľadel Pešta na džada trochu zvrchu. „Keď zabije sliepku?“ zaškeril sa džad v starom zimnom kabáte, čo azda pamätal Máriu Teréziu. „Keď si dá gazda na obec slepačiu polievku, znamená to, že čítať ďalej... čitateľov: 5984

Láska z trucu? @ :: Poviedky ::     Feb 28 2018, 08:01 (UTC+0) Miesto: Ždaňa, okres Košice-okolie Čas: päťdesiate roky 20. storočia Autorka: Zuzana Kratyinová Jolana zdvihla hlavu práve keď oproti prichádzal jej bývalý učiteľ a mala čo robiť, aby udržala pery pevne zovreté a nohy na zemi. Sklonila pohľad a úctivo sa pozdravila. Zo školy vyšla len pred dvoma rokmi, no jej sa zdalo, akoby odvtedy prešli celé veky. No len čo jej bol za chrbtom, opäť sa jej ústa roztiahli do širokého úsmevu a nohy sa roztancovali po prašnej ceste. Srdce jej od radosti skákalo ako kozľa na zelenej tráve a mala čo robiť, aby od samej radosti nevykríkla, aká je šťastná, prešťastná. Z vrecka na spodnej sukni sa pri každom kroku šíril jemný šuchot schovaného listu a ten pocit ju hrial na tele a hladil na duši. Keby sa nehanbila, aj tu na ulici by vyvrátila sukne, vytiahla ho, aby sa znova presvedčila čítať ďalej... čitateľov: 5014

Osvietení? @ :: Poviedky ::     Feb 21 2018, 06:53 (UTC+0) Miesto: Gánovce, okres Poprad Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová „Divadlo je ozaj niečo! Teda, ja keď hrám, je to, akoby to bolo naozaj. Ak mám byť na javisku princezná, cítim sa ako princezná a všetci naokolo sú moji poddaní. Musia sa mi klaňať! Musia na mňa pozerať s obdivom a tešiť sa, ak im venujem svoj pohľad,“ nadchýnala som sa, keď skončila divadelná skúška a my sme vyšli pred školu na ulicu. Bol večer, a to už dosť dlho, lebo v zime sa stmieva skoro. Sneh sa naokolo belel a z oblohy žiarili hviezdy ako lampáše anjelov. Milena zvraštila obočie. „Zuza, to akože keď hráš princeznú, tak si myslíš, že si viac ako my? Že rybárovu dcéru nemôžu mať ľudia rovnako radi ako teba?“ Pozrela som na ňu zhora. čítať ďalej... čitateľov: 5266

Čerešňový sad @ :: Poviedky ::     Jan 29 2018, 08:26 (UTC+0) Miesto: Zdoba, dnes Sady nad Torsysou - časť Zdoba, okres Košice-okolie Čas: od konca štyridsiatych rokov 20. storočia Autor: Juraj Korpa Ech, sady! Sady, sady, sady! Keď sa človek vyberie zo Zdoby, narazí na ne a bude sa dívať, či je vôbec možné starať sa o toľko stromov pohromade. Jasné, že sú čerešňové, ale, pravda, nie je čerešňa ako čerešňa. Ak ste odborník, nájdete tu medzi nimi sedem odrôd – od najmenších čiernych ptačačiek po najväčšie srdcovky, od diétnych pongorov po najsladšie haľagy, červené, ružové, biele či čierne, aké len ráčite. Kdekto tu má kus svojho sadu, a kto nemá, tak sa hrdí aspoň niekoľkými stromami v záhrade za domom. No tí najbohatší, najzámožnejší, vlastnia aj celé lány, na ktoré sú patrične hrdí. Veď za svoje bohatstvo vďačia v nemalej miere práve im. Tunajšie podnebie, dostatok slnka aj vlahy, závetrie a blízkosť bohatých Košíc vytvorili z miestnych dedín ovocinárske mocnosti a ak to v najbližších rokoch konečne zase pôjde tak, ako pred vojnou, budú miestni gazdovia zasa bohatnúť a obec prekvitať. A takto je to nielen v Zdobe. Ani susedný Byster nehodno opomenúť, lebo má rovnaké šťastie na pôdu i podnebie. Veru, keby sa obe obce raz, nedajbože, rozrástli a zlúčili do jednej, určite by sa tie sady dostali aj do spoločného názvu. Ale to sa, samozrejme, nikdy nestane, veď každý si chce gazdovať na svojom... Či nie? Takto nejako optimisticky by mohol premýšľať Tomáš Ovijaník, pretože čítať ďalej... čitateľov: 5612

Regina a dva svety @ :: Poviedky ::     Jan 22 2018, 08:59 (UTC+0) Kostol sv. Anny v ahanovciach Miesto: ahanovce, dnes mestská časť Košice-ahanovce Čas: okolo roku 1954 Autor: Slavomír Szabó Musím sa priznať, že som sa občas cítila ako povrazolezec. Ako človek, ktorý musí prejsť po natiahnutom lane, pomaly a opatrne dávať nohu pred nohu, pretože stačí jediný zlý pohyb a zrútila by som sa dole. Ak sa chcem udržať, musí mi záležať na každom kroku. Budem síce neustále balansovať, ale to je asi jediný spôsob, ako nepadnem na žiadnu stranu a ostanem uprostred, kde sa spájajú obidva súčasné svety. Svet prvý: Nie som si istá, či ahanovce niekedy počas desiatich rokov zažili toľko zmien, ako teraz. Od maďarského područia, cez obsadenie Nemcami, boje a výbuchy, príchod Rusov a Ukrajincov, až po časy, v ktorých nastala sloboda. I keď aj o tom možno polemizovať. Vojna sa totiž nevedie iba otvorenými útokmi s rachotiacimi samopalmi. V takej aspoň vedno, kto na ktorej strane stojí. Ale skrytá vojna, kde niet uniforiem a boje s rovnako bolestne ranenými i nevinnými obeťami prebiehajú skryto, je často nekonečná, či trvá aspoň celé generácie. „Toto vám hovorím, a či sa to niekomu páči alebo nie, aj v ahanovciach už čítať ďalej... čitateľov: 6264

Nestupaj na šaľeneho Štefana! @ :: Poviedky ::     Jan 15 2018, 09:15 (UTC+0) V obci Kluknava Miesto: Kluknava, okres Gelnica Čas: 1938 Autor: Zuzana Kratyinová Bola jeseň. Jedna z najkrajších, aké pamätám. Poriadny vietor sa do Kluknavy zatiaľ neodvážil, a tak lístie sfarbené do teplých odtieňov žltej a oranžovej ešte stále lemovalo konáre väčšiny stromov. Slnko príjemne hrialo a prebleskujúce lúče dodávali korunám oslnivú gloriolu. Oprela som sa o paličku, bez ktorej už roky neurobím ani krok a obzrela som sa posledný raz k hrobu môjho manžela. „Zbohom, muž môj,“ zašepkala som a pomaličky sa šuchtala k bránke. Zavial vánok a pocítila som ho na lícach ako jemné pohladenie. Mimovoľne som sa obzrela za šušťaním padajúcich listov a zrak mi padol na posledný hrob na cintoríne. Bokom od všetkých ostatných osamelo trčal ako nemá výčitka. čítať ďalej... čitateľov: 6266

Mrazená jablková dreň @ :: Poviedky ::     Jan 08 2018, 09:32 (UTC+0) 21. augusta 1968 prichádzala do Košíc ve¾ká èas tankov Varšavskej zmluvy cez obec Sady nad Torysou Miesto: Sady nad Torsysou - časť Zdoba, okres Košice-okolie Čas: 1. máj až 21. august 1968 Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová „Milan, ale toľko nie!“ Petra až zatriaslo, keď som znova vopchal prst do mrazenej jablkovej drene, no nech sa hnevá koľko chce, musel som to urobiť. Takú dobrotu som ešte nejedol! Cúvol dva kroky dozadu a ja k nemu dva kroky dopredu. Studený prst som si strčil do úst a cítil som, ako mi z neho steká sladučká chladivá šťava a rozplýva sa na jazyku. „Len ochutnať si mal! Kúp si vlastnú!“ Peter sa ešte snažil cúvať, ale bol za ním strom. Zľakol som sa, že naň vylezie, lebo Peter bol v šplhaní po stromoch najlepší z celej Zdoby. No zatiaľ nevyliezol nikam, len sa vystrel, pripravený brániť sa. Ale ja som bol rýchlejší a čítať ďalej... čitateľov: 5700

Odsúdený za vieru @ :: Poviedky ::     Jan 01 2018, 11:05 (UTC+0) V Po¾ove Miesto: Poľov, dnes mestská časť Košíc Čas: začiatok päťdesiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó „Urobiť mu meltu alebo čaj?“ „Urob meltu. Včera mu chutila. A ešte mi dones môj zimný kabát.“ „Prečo? Pýtal?“ „Nepýtal, ale dones ho. Nech spí na mäkšom.“ „Musím najskôr zohriať škvarky.“ „Však ich dorob a potom to prines!“ pritvrdil otec hlasom, ale skôr len tónom, akým to povedal. Inak hovoril stále pošepky, a to sa mi zdalo podozrivé. Vlastne by som ho, ba ani mamu nepočul, keby som sa potichu neprikradol ku kuchyni, aby som zistil, kedy už bude večera. čítať ďalej... čitateľov: 5977

Dedo @ :: Poviedky ::     Dec 25 2017, 10:23 (UTC+0) Miesto: Ždaňa, okres Košice-okolie Čas: roky 1941 a 1944 Autorka: Zuzana Kratyinová Janko kráčal pomaly, pomaličky, priam slimačím tempom. Skôr sa šúchal po ceste, než napredoval ku škole. Na pleciach mu hrkala hnedá kožená aktovka a v duši sa rozháral spravodlivý hnev. Bola sobota, teplá, májová. Vzduch voňal rozkvitnutými stromami a blížiacim sa letom. V taký deň by sa mohol rozbehnúť do lesa, vyliezť na čerešňu, zaboriť si nos do bielych kvietkov, ochladiť nohy v potoku, naháňať pstruhy, chytať raky, hrať guľôčky s chlapcami, či si len tak vybehnúť na lúku a ľahnúť do trávy, počúvať vtáky, pozorovať letiace oblaky a hádať, na čo sa zmenia. Nič z toho však teraz možné nebolo. Ako ho všetci oklamali. Vraj, teš sa! Ja, keby som ešte mohol chodiť do školy, hneď by som tam šiel. Dobre je tam. Naučíš sa všetko, čo budeš v živote potrebovať. Mnohé sa dozvieš, zmúdrieš. Pf! Tárali. čítať ďalej... čitateľov: 5199

Podivný tanec divej ženy z Bikovskej doliny @ :: Poviedky ::     Dec 17 2017, 21:01 (UTC+0) Miesto: Kluknava, okres Gelnica Čas: 1956 Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová „Tak ti Irenka moja poviem, a môžeš sa škľabiť koľko chceš, ale i tak, aby si vedela, že toto nie sú žiadne srandy a keď sa neprežehnáš, tak potom ti už neostane ani amen.“ „Čože? Zasa som ti nič nerozumela. To mi nedáva žiaden súvis,“ pozrela Irena do Magdiných vyľakaných očí, v ktorých nebolo nikdy ani za mak pokoja. „Veď to, Irenka moja, veď to. Že ty chceš rozumieť. Ale rozum je diablov radca. Riaď sa srdcom, lebo ak nie, tak potom nič." „Čo nič?“ Irena opäť nechápala. „Nič je nič. Nemožno povedať, že čo je nič, alebo čo je niečo. Ale kde niet ničoho, ani diabol neberie.“ Teraz Irena prikývla. Dala jej radšej za pravdu. Už dávno si myslela, že Magda to nemá v hlave celkom v poriadku, melie piate cez deviate a málokedy dokáže zreteľne vyjaviť, čo si myslí. Ak vôbec myslí. čítať ďalej... čitateľov: 6092

Pastierova rada @ :: Poviedky ::     Dec 10 2017, 22:36 (UTC+0) Pri obci Zemplín - sútok Ondavy a Latorice, rieka ïalej pokraèuje pod názvom Bodrog Miesto: Zemplín, okres Trebišov Čas: okolo rokov 1708 až 1710 Autor: Slavomír Szabó „Nie, Pišta, ty nesmieš zomrieť! Rozumieš? Nech si Boh radšej vezme mňa, ale ty tu musíš ostať!“ rozplakal sa Miháľ, tam na okraji lesa pod svahom Vakovca, keď sa skláňal nad kamarátom, čo sa zosypal ako spráchnivený strom. Uložil ho na zem do lístia, dal mu pod chrbát svoju halenu, nech ho nič netlačí, ale ako by to mohlo pomôcť? Pišta ležal, tvár sa mu perlila potom, krk mal napuchnutý a ťažko lapal po dychu. Zdalo sa, akoby už nič nevnímal. Potom zachraptel, zatriasol sa, keď skúsil zozbierať sily, aby zdvihol hlavu a pozrel Miháľovi do tváre. „Kamarát, to nemusí byť zlé, ak sa nemáš prečo báť umrieť. čítať ďalej... čitateľov: 6048

Kým sa skončí vojna @ :: Poviedky ::     Dec 04 2017, 07:25 (UTC+0) Miesto: Gánovce, okres Poprad Čas: zima 1944 a 1945 Autor: Zuzana Kratyinová Bolo to veľmi zvláštne obdobie. Hoci v celom svete zúrila vojna, u nás v dedine bol pokoj. Nepadali bomby, nestrieľalo sa. Keby sme tu nemali nemeckých vojakov, čo sa na jeseň dotrepali aj k nám do Gánoviec a Filíc, či lietadiel, čo prelietavali ponad naše hlavy, historkám o veľkej vojne vo svete by sme hádam ani neuverili. Väčšina tej hávede v hnedozelených mundúroch sa nasťahovala do kaštieľa statkára Alexyho a poniektorí aj do našich chalúp. Prebývali s nami spolu v izbách, sedeli s nami za jedným stolom, spali v našich posteliach, jedli naše jedlo, pili našu vodu a vedno sme sa modlili v našich kostoloch. Mávala som z toho zmiešané pocity. Niektoré dni som bola do kostí vystrašená počúvaním o skutkoch, čo napáchali. Inokedy som si tie reči tak veľmi nepripúšťala. Rodičia nám neprestajne opakovali, aby sme boli opatrní, aby sme sa príliš neukazovali, aby sme boli ticho. Spočiatku sme skoro nikde nechodili, ale dlho sa tak žiť nedá. čítať ďalej... čitateľov: 5591

Láska nezanikne @ :: Poviedky ::     Nov 25 2017, 08:04 (UTC+0) Miesto: Baňa Lucia, dnes Vyšný Medzev - časť Baňa Lucia, okres Košice-okolie Čas: päťdesiate roky 20.storočia Autorka: Silvia Bolčová Bola letná nedeľa, ktorá sa ničím nelíšila od ostatných. Osadníci sa zišli v kostole, či skôr v sále, čo v nedeľu slúžila ako kostol, sediac na rovnakých miestach ako pred týždňom, dvoma, či dokonca pred rokom. Mnohí mali na sebe tie isté šaty. Iba deti podrástli, dievčiny sa zaoblili a mládencom vyrašilo strnisko. Starším susedom pribudlo pár vrások, šedín, chorôb i starostí. Zopár stoličiek ostalo prázdnych, no tie sa pomaly zaplnia, lebo pribudlo i zopár neviest, hrdo nesúcich svoje bruško, a tiež zopár prespaniek. Tie, kým sa dalo, starostlivo ukrývali tajomstvá vášnivých nocí, strávených s kostošmi, čo pracovali v bani a na stravovanie boli prideľovaní do jednotlivých rodín. Preto dostali tú prezývku. A bolo verejným tajomstvom, že kostoši radi okoštovali všetko, nielen stravu, ak hlava rodiny nebola doma. Zahanbila som sa. Som predsa v kostole, ohováram v myšlienkach a ani netuším, o čom káže pán farár, čo kvôli takým nehodným ako ja, meria každú nedeľu štreku až z Jasova. čítať ďalej... čitateľov: 5688

Pupíkov Kubíček @ :: Poviedky ::     Nov 18 2017, 07:54 (UTC+0) Juhomoravská krajina Miesto: Bousín, okres Prostìjov, Česká republika Čas: začiatok 19. storočia Autor: Slavomír Szabó Neznášam Pupíka! Ten jeho večne nastrojený úsmev! A oči? Také malé, ale stále živé, vždy si každého prezerá, akoby ho videl prvý krát a voľačomu nemohol uveriť. Nikdy sa ani na chvíľočku nezastavia, gúľa nimi dookola, hľadí vám do tváre, potom na nohy, na ruky, na krk, zasa do tváre, opäť na ruky, a to všetko vo chvíli kratšej než jediný nádych. Aj pohyby má také divné, neisté, trhavé. Nikto ho nikdy nevidel čoby len na chvíľku na pokoji. A keby to bol aspoň nejaký poriadny chlap! Lenže je malý, mne nesiaha asi po plece, ruky a nohy tenké ako decko, zato brucho mu vyčnieva poriadne. A možno sa hýbe tak trhane, lebo zatiaľ čo každý normálny muž kráča plynule, Pupík musí dávať pri každom kroku pozor, aby ho brucho neprevážilo. A čo mu tak chutí? Čoho si môže dopriať toľko, ako iní nie? Veď je len furman! Obyčajný furman, čo chodí do lesa, občas na Kuteřov, občas až na Smilák, vezme drevo na voz a vezie ho do Prostìjova. Vlastne, keby ho aspoň vzal. On si ho nechá naložiť! S tými svojimi ručičkami a nožičkami by nás len zdržiaval. čítať ďalej... čitateľov: 5887

Ako sa stať chlapom @ :: Poviedky ::     Nov 11 2017, 09:46 (UTC+0) Miesto: Gánovce, okres Poprad Čas: leto 1938 Autorka: Zuzana Kratyinová Koza Terkelica si užívala príjemný júnový deň i hojnosť zelene v neveľkej záhrade a ani len netušila, že si o ňu robí starosti jej právoplatný majiteľ, dedinský učiteľ, pán Kehler. Učiteľ si v to ráno predsavzal, že svojich žiakov poučí o svetadiele plnom snehu a ľadu, o tučniakoch, o obrovských rybách a o ľadovcoch väčších ako kostoly v Gánovciach. A práve uprostred výkladu ho opäť prepadla myšlienka na kozu. V poslednom čase bola akási nepokojná. Málo žrala, často bľačala, ba začínala byť zlostná, až násilnícka. Zatiaľ si to odniesol len miništrant Jožo, čo mu každú sobotu donášal katolícke noviny. Naposledy odchádzal, či vlastne zutekal s modrinou na zadku. Učiteľ si uvedomil, že čítať ďalej... čitateľov: 5335

Banditi a boháči @ :: Poviedky ::     Nov 03 2017, 08:27 (UTC+0) Miesto: Trstené pri Hornáde, okres Košice-okolie Čas: tridsiate roky 20. storočia Autori: Silvia Bolčová V tom čase som bola u nás jediným vnúčaťom. Nevedela som to porovnávať s rodinami, kde žilo viac detí, ale ak by sa to dalo, vyrastala by som s pocitom, že sa mi dostáva najviac lásky na svete. Možno i preto, že som žila v dome aj s babkou. Spolu sme trávili takmer všetok čas a naše puto silnelo. Samozrejme, aj otec a mama ma milovali, ale akoby mali menej trpezlivosti, či možno menej času, alebo ich jednoducho sužovali aj také veci, ktoré brala starká ako prirodzenú súčasť života. Pamätám sa, ako na mňa mama nakričala, keď ma objavila na pôjde, kde som sa hrala so starými drevenými hračkami, ktoré kedysi skrášľovali detstvo môjho otca. Vraj, ako som sa dostala na pôjd... No po rebríku predsa. Či sa dá aj inak? Keď som sa jej to opýtala, zlostila sa ešte viac. Mama mi nechcela dovoliť ani to, aby som jej pomáhala v záhrade. Vraj sa jej tam pletiem pod nohy a bude zo mňa viac škody ako osohu. čítať ďalej... čitateľov: 5396

Džad @ :: Poviedky ::     Oct 27 2017, 06:38 (UTC+0) Miesto: Ždaňa, okres Košice-okolie Čas: rok 1926 Autor: Slavomír Szabó „Bežka je krásna. Bežka je milá. Bežka je usmievavá. A ja som len taký trubiroh, o ktorého nezavadí ani pohľadom! Som obyčajný somár, truľo a neohrabané teľa! Ako by ma mohla mať rada? Nie, ona môže mať takých ako ja za plný voz. Ani si ma nevšimne! Prečo by aj? Na tancovačkách sa zvàta s inými. So staršími. Najmä s tým Janom, ktorého som neznášal už ako malé decko. Vždy sa nafukoval. Keby som mohol...“ Šiel som za dedinu. Chcel som byť sám. Vlastne nechcel. Chcel som byť s Bežkou, ale nedalo sa. A to sme kedysi boli takí dobrí kamaráti! Hej, kedysi sa tešila, keď ma videla a ja by som pre ňu urobil čokoľvek. Napríklad ešte pred dvoma rokmi, keď raz chcela jablká a ja som jej ich išiel nakradnúť. Kradnuté chutia najlepšie. Voňajú dobrodružstvom. U starého Franca som vyliezol na strom a strkal si ich za košeľu. Netušil som, že má doma ženu. A tá, keď ma uvidela, čítať ďalej... čitateľov: 5993

Láska v čase vojny @ :: Poviedky ::     Oct 20 2017, 07:02 (UTC+0) Miesto: Trstené pri Hornáde, okres Košice-okolie Čas: december 1944 Autor: Zuzana Kratyinová Terka otvorila bráničku a opatrne sa porozhliadala. V dvore na šnúre schli plachty a obliečky. Mrazom stuhnuté sa vàzgavo poddávali šantivému vetru. V oknách sa ešte nesvietilo. Srdce jej zatrepotalo radostným vzrušením. Sama, konečne bude sama! Za posledné dni sa to stávalo zriedkakedy. Vošla do domu, prešla cez kuchyňu. Z piecky k nej zavialo životodarné teplo a neodolateľná vôňa pečenej jaternice so zemiakmi, čo tam zanechala mamka. Na chvíľku zaváhala, v bruchu jej pahltne zaškàkalo, no napokon odolala a prebehla do zadnej izby. Úľavou vydýchla, predsa sa len bála, či doma na niekoho nenaďabí. Zhodila vlniak, zapálila petrolejovú lampu a nestrácajúc drahocenný čas, rýchlo vytiahla zo skrine zošit a atramentovú ceruzku. Sadla si na lavicu. Netrpezlivo vytrhla dva hárky papiera, roztrhala ich na trinásť kúskov, naslinila atramentovú ceruzku a začala písať. Na dvanásť útržkov po jednom mužskom mene, trinásty nechala prázdny. Niektoré mená sa jej rýchlo liali cez prsty, nad inými musela trocha popremýšľať, ale len to jedno si zaľúbene premieľala v mysli, až ho napokon starostlivo ozdobným písmom vyšperkovala na papier - Mikuláš. čítať ďalej... čitateľov: 5129

Kráľovský pôžitok @ :: Poviedky ::     Oct 12 2017, 06:14 (UTC+0) Na Silickej planine Miesto: Silica, okres Rožňava Čas: rok 1241 Autor: Silvia Bolčová Nedarilo sa mi celú tú hrôzu boja vytrieť z pamäte. Bolesť, pri ktorej ide i najsilnejší muž zošalieť, keď sa vám zdá, že aj ten najmenší pohyb je utrpenie horšie pekelných múk, by zlomila aj vás. Zranená noha mi bránila v behu, v skákaní, v čomkoľvek, no je otázne, či by som dokázal čosi viac než utiecť z bojiska aj bez rany na stehne. Opantala ma jediná túžba, tá prirodzená každému stvoreniu, túžba prežiť. Bol som vyhladovaný, ubitý a neuveriteľne smädný, ale to som si uvedomil až vo chvíli, keď doznel bojový krik a odrazu krajinu naplnilo ticho, v ktorom sa ozýval len večerný spev drozdov. Bolo to taká silná zmena, až som jej nechcel uveriť. Znamenala iba toľko, a chvíľku mi trvalo, kým som si uvedomil, že boj naozaj skončil a ja žijem. čítať ďalej... čitateľov: 5837

Keď Medzev, tak Vyšný! @ :: Poviedky ::     Oct 03 2017, 08:17 (UTC+0) Vyšný Medzev v súèasnosti Miesto: Nižný Medzev (dnes Medzev) a Vyšný Medzev, okres Košice-okolie Čas: príbeh je vsadený do druhej polovice 18. storočia Autor: Slavomír Szabó Byť tovarišom, to sú vraj najkrajšie roky života. Čert aby ich vzal! Niekedy chutnajú ako skvasený chlieb, čo niekde zmokol, ale človek si ho i tak nasilu napchá do úst, lebo žalúdok kňučí od hladu, až je z toho jednému nanič. Ako prach zmiešaný s potom, ktorý štípe v očiach na dlhých cestách, keď slnko páli priamo na hlavu, nohy už nevládzu a každý krok je hotovým utrpením. Tie nekonečné štreky z mesta do mesta, z dediny do dediny, len aby si človek zohnal robotu, z ktorej mu neraz nevyjde ani na poriadne jedlo! Tovariš už musí vedieť robiť ako hotový remeselník, len aby mu dal ďalší skúpy majster do vandrovnej knižky odporúčanie, že s ním bol spokojný! Nie, nenadávam vždy tak, ako dnes, ale ten spôsob, ako prísť k remeslu, sa mi i tak nepáči. čítať ďalej... čitateľov: 6579

Bosorácka láska @ :: Poviedky ::     Sep 26 2017, 14:20 (UTC+0) Miesto: Ždaňa, okres Košice-okolie Čas: povesť sa odohráva v bližšie neurčenom čase Autor: Zuzana Kratyinová Skrčený za kríkom, zahalený tmou, sledoval mládencov a dievčatá, ako sa zabávajú v páľave vatry. Žiarila dovysoka a z jej plameňov občas vyleteli iskry ako žeravé hviezdy. Mládenci sa predvádzali, preskakovali oheň a bujaro vychvaľovali každého, kto dopadol rovnými nohami na zem. Dievčatá spievali, točili sa v kruhu a vášnivo sa oddávali muzike z huslí, jej melódii, ktorá sa zrýchľovala rovnako ako ich tanec. Rezkejšie, divokejšie, zbesilejšie. Strácali zábrany a odhaľovali to, čo počas dňa starostlivo zakrývali. V kole sa hmýrili rozhorúčené tváre, nahé paže, vo svetle plameňov svietili ich biele lýtka. Krv v žilách vrela a spolu s ňou sa nimi prelievala i horúca túžba, čo potrebovala uhasiť. Keď vatra burácala a šľahala najvyššie, ani tí najodvážnejší si už netrúfli na skok. Dievčatá začali spomaľovať a obzerať sa. Vtedy k nim ako na povel vtrhli mládenci a bujarý tanec začal nanovo. Keď oheň zoslabolčítať ďalej... čitateľov: 5393

Prvý deň pastiera Antala @ :: Poviedky ::     Sep 19 2017, 07:29 (UTC+0) Klasicistická veža v Silickej Brezovej Miesto: Silická Brezová, okres Rožňava Čas: okolo roku 1930 Autor: Silvia Bolčová Antal už ani nerátal, ako dlho žije takto utiahnutý od sveta ako pustovník. Prvé tri dni boli neznesiteľné. ažko povedať, čo bolo horšie – či tá otupenosť, ktorá ho obklopovala počas celého dňa, či spomienka, ktorú už nikdy nebude vedieť vymazať z duše. Podvedome sa vybral do hory, pretože už ako dieťa tu nachádzal útočisko pred akýmkoľvek problémom. Les ho nikdy nesklamal. Vždy mu poskytol drevo, vodu, poživeň i čas na rozjímanie. Cez deň sa ukrýval pred zrakom pastierov, hubárov i pocestných v skrýši medzi krovím, v noci iskrami z kresadla zapálil oheň a dlho hľadel do plameňov. To teplo a žiaru miloval. Veril, že takto by mohol žiť, až kým nepríde jeho čas zavrieť oči naveky. Len hľadel pred seba, či možno do seba, do håbky svojej duše bez jedinej myšlienky. No mier a blaho, čo ho v takej chvíli opantali, vydržali len krátko. Chvíľami mal pocit, že oheň ožíva v jeho vnútri, videl plamene, aj keď privrel oči. A keď ich znovu otvoril, zdalo sa mu, že zazrel tvár muža, ktorého zabil. čítať ďalej... čitateľov: 5952

Večer nad fľašou ražnej @ :: Poviedky ::     Sep 11 2017, 07:43 (UTC+0) Vyšná Šebastová v súèasnosti Miesto: Vyšná Šebastová, okres Prešov Čas: tridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó „Vidím, že sa ti darí. Isto dobre, možno až veľmi, keď si si mohol toto dovoliť,“ sedel som v šere izby za ťažkým dreveným stolom rovno oproti Mižovi a sledoval som, ako sa usmieva. Nie veľmi, len sa mu trošku rozťahovali kútiky úst a tým aj jeho fúzy. Teraz už boli viac sivé ako čierne, ale to už tak býva, že ak muž ovdovie, skôr ošedivie. Mižo po tom, čo mu jeho Martu uložili do zeme, chodil dlho ako bez duše a nevedel sa spamätať. Lenže to už prešli dva roky a hádam sa upokojil. Isto sa upokojil, inak by sa neusmieval. „Ako to myslíš, že sa mi darí až priveľmi?“ ozval sa po chvíľke, isto bol myšlienkami inde. „Teda, kúpil si pálenku a pozval si ma. Nie hocijakú, ale fajnovú. Nezavolal si ma do krčmy na pohárik, ale k sebe a fľašu nechávaš na stole. Kedysi sme museli šetriť každou kvapkou, nalialo sa raz a zvyšok uložil do skrine, nech nie je na očiach a neláka.“ „Dnes to vypijeme všetko,“ Mižo sa zasa usmial a jeho hlas neznel tak stroho ako inokedy. Práve naopak, bol veľmi vľúdny. „No, myslím si, že si ma nepozval pre nič za nič. Tak hovor, prečo som tu?“ úsmev som mu opätoval, nech vyjde s pravdou von. čítať ďalej... čitateľov: 6070

Noc plameňov @ :: Poviedky ::     Sep 03 2017, 07:56 (UTC+0) Miesto: Trstené pri Hornáde, okres Košice-okolie Čas: november 1948 Autor: Zuzana Kratyinová Keby nebolo výčitiek, čo sa ho zmocňovali pri pomyslení na otca, cítil by sa Jany spokojný. Práve na prahu mladosti prekypoval zdravím a silou. On, chlap z Nadošča, vyfúkol tým ždaňanským ich najkrajšie dievča a robil prácu, po ktorej túžil od detstva. Pracoval v obuvníckej dielni v Ždani a získaval povesť zručného remeselníka. Keď bral do ruky kus kože a prechádzal po jej povrchu, v duchu si už predstavoval hotové čižmy pre chlapa alebo topánky pre útle ženské nôžky. Bolo jedno, či je to drsná hovädzia koža alebo jemná bravčová useň. Stačil mu pohľad, jeden dotyk, pohladenie po zdanlivo màtvom materiáli a dlane ho priam svrbeli. Keby mohol, ostal by v dielni deň aj noc. Sedel by na tvrdej stoličke a hrbil by sa nad kopýtkami, v ústach klinčeky, v rukách kladivko, kým by len neboli hotové. Miloval pocit, keď čítať ďalej... čitateľov: 5693

Škoda preveliká @ :: Poviedky ::     Aug 25 2017, 08:52 (UTC+0) Miesto: Vyšný Medzev, časť Baňa Lucia, okres Košice-okolie Čas: štyridsiate roky 20.storočia Autorka: Silvia Bolčová Keby som nepozeral z okna, asi by som zošalel. Aj vy by ste zošaleli, keby ste boli na mojom mieste. Nedeľa, celkom pokojná, keď konečne nemusím nič robiť, rodičia mi nič nekážu, dokonca vravia, že v tento posvätný deň sa nesmie pracovať, ale namiesto toho, aby som len tak vylihoval a šprtal sa v nose, musím počúvať detský krik malej Manciky. Ešteže vidím z okna na Terku, ako seká trávu zajacom. Ona robí aj v nedeľu. Mama vraví, že to preto, lebo je z bosoráckej rodiny. Ale keby všetky bosorky boli také pekné ako ona, neviem, či by sa mi ešte chcelo do kostola. Vlastne, mne sa tam nechce ani tak, ale nechodiť do kostola je hriech a mne sa to nejako takto javí, že radšej byť pobožným, v nedeľu navštíviť kostol a nepracovať, než naopak. Aha! Teraz sa Terka predklonila a vidno jej nohy až nad kolená! čítať ďalej... čitateľov: 5820

Skutočný koniec @ :: Poviedky ::     Aug 18 2017, 06:14 (UTC+0) Kedysi obec, dnes mestská èas Košice-ahanovce, je v novodobých dejinách známa aj smutným skutkom z konca II. svetovej vojny, keï maïarskí vojaci popravili pri tuneli 17 protifašistických odbojárov. Miesto: ahanovce, dnes mestská časť Košice-ahanovce Čas: 17. až 19. január 1945 Autor: Slavomír Szabó Najradšej by som chytil Emila pod krkom a poriadne ním zatriasol. Nech mu hlava poletuje od ramena k ramenu, nech vypúli od prekvapenia oči a lapá po dychu, ale, preboha, nech už sa konečne preberie! Takého nerozhodného kamaráta som ešte nemal. Vždy s mojimi plánmi súhlasí, nikdy sa neodváži povedať nie, ale keď príde na lámanie chleba, naraz má plno výhovoriek, čo a prečo sa nedá, nemôže, nejde, či nie je vhodný čas. Nikdy nezabudne dodať, že ho to mrzí, vraj to možno vyjde nabudúce, a potom sa neisto usmieva, akoby veril, že človeka s úsmevom nemožno chytiť za golier a obúchať o stenu. To by bolo asi jediné riešenie. Je taký prispatý. Keď dospeje, bude z neho domased, ktorý nevytiahne päty z dvora, jeho najmilšie chvíľky budú v kuchyni s rodinou za plným stolom, isto aj s plným bachorom a najkrajšie dni tie, keď od neho nikto nebude nič chcieť a každý mu dá pokoj. Ale veď na Maťaškiráľ chcel ísť aj on, súhlasil s plánovaným výletom, prikyvoval mi, počúval ma so záujmom, keď som mu rozprával, ako to tam teraz vyzerá. Teraz? Vlastne ani nie. Je január, mrzne, všade je plno snehu a ja som tam bol naposledy koncom leta. Tak či tak, náš plán, že sa tam vyberieme dnes, zasa nevyšiel. Vo svahu pod Hradovou stojí bašta hradu, ktorý hradom nikdy nebol. čítať ďalej... čitateľov: 6726

Fany @ :: Poviedky ::     Aug 11 2017, 10:33 (UTC+0) Vo Vyšnej Šebastovej v súèasnosti Miesto: Vyšná Šebastová, okres Prešov Čas: príbeh povesti sa odohráva okolo roku 1766 Autorka: Zuzana Kratyinová Decembrový deň skúpy na slnečné lúče zvoľna prechádzal do podvečerného prítmia. ¼udia sa uchýlili pod slamené strechy učupených domcov, aby si pri lakomom ohni zohriali uzimené telá. Studený vietor zaliezal pomedzi zle utesnené škáry, hral sa s neduživým dymom, čo unikal z otvorov v strechách a zväčšoval už aj tak ťaživé bytie dedinčanov. Domy sa vyprázdňovali a cintorín plnil novými hrobmi. Smrti, kým k nej došlo, predchádzali choroby a bolesti, v ktorých sa život stával neznesiteľným. Nik nevedel dňa, nik netušil, akým spôsobom odíde z tohto uboleného údolia. Kváril ich hlad, kosila poroba, poddanská drina aj ozrutánske dane i strach z čarodejníc a diablov. čítať ďalej... čitateľov: 5333

Hudba je viac než čokoľvek @ :: Poviedky ::     Aug 04 2017, 08:32 (UTC+0) Miesto: Trstené pri Hornáde, okres Košice-okolie Čas: prelom tridsiatych a štyridsiatych rokov 20.storočia Autor: Silvia Bolčová Je prirodzené, že ľudia v sebe nosia túžbu žiť šťastne a radovať sa aj počas temných rokov. A to sa týkalo aj nás, Slovákov, na slovensko-maďarskom pomedzí. Maďarskí žandári, ktorých sa tu motalo viac než dosť, v nás vyvolávali odpor, nechuť, zlosť, vzdor aj strach. A hoci ich blízkosť narušila čaro každého okamihu, neodradilo nás to od zábavy. Zvykli sme sa stretnúť na dolnom konci. Kvôli tancu a spevu. Lenže spievať slovenské piesne bola provokácia. Pravdupovediac, nebola, ale oni to tak brali. Neviem, ako je to možné, ale stačilo, aby jeden z nás zbadal maďarského žandára a nemusel ani len povedať „idú“ alebo „blížia sa“. Jednoducho sme ich zacítili. čítať ďalej... čitateľov: 5708

Sloboda sršňov @ :: Poviedky ::     Jul 28 2017, 06:12 (UTC+0) Miesto: pohorie Cerová vrchovina, okres Lučenec Čas: začiatky osemdesiatych rokov 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Boli to začiatky osemdesiatych rokov, teda časy pretrvávajúceho víťazstva ideológie nad zdravým ľudským rozumom a s tým spojenej nadradenosti súdruhov štátneho aparátu nad kontrolovaným davom. Časy schizoidné, keď sa niečo iné hovorilo doma a niečo iné na verejnosti. O tom, čím nás v tínedžerskom veku kàmili v školách, v rádiu či v televízii, radšej ani nehovoriť. Stačí si zájsť na You Tube a napísať tam Televízna lastovička. Tie kraviny sa nedajú pozerať ani teraz. Človek nevie, či sa má smiať, alebo chytať za hlavu. Mne v tomto prípade do smiechu nie je ani po rokoch. Každý extrém potrebuje protiváhu a pre mňa to bol tramping. Známy a kedysi nami milovaný pesničkár Wabi Danìk označil v jednom z porevolučných rozhovor tramping za hnutie iluzórnej slobody. Ale lepšia iluzórna, než žiadna... čítať ďalej... čitateľov: 5937

Dlhý a krátky @ :: Poviedky ::     Jul 20 2017, 07:37 (UTC+0) Juhomoravská krajina Miesto: Rozstání - Baldovec, okres Prostìjov, Česká republika Čas: medzivojnové obdobie Autor: Zuzana Kratyinová Studené chuchvalce sa neprestajne valili zo sivej oblohy. Pokryli zem, holé stromy, nakopili sa na strechách, zahalili Baldovec, až im z bielej pokrývky trčali len dymiace komíny. Z nízko učupeného domu, hrdiaceho sa výveskou „Obuvníctvo“, sa otvorili dvere. Najprv sa vystrčila obrovská ruka, hneď za ňou sklonená postava a nakoniec aj druhá ruka, ktorá vàzgajúce dubové dvere privrela. Bol to Valdin, obuvník. S úľavou sa vystrel, stiahol krátke rukávy plsteného kabáta cez zápästia, pritiahol si čiapku cez uši a rozhliadol sa krátkozrakými očami skrytými za hrubými sklami. Nevidel nič. Zahundral, strhol si okuliare, pošúchal sklá a znova si ich založil. Nevidel o nič viac. Len biela a biela. čítať ďalej... čitateľov: 5287

Istota nikdy, iba viera @ :: Poviedky ::     Jul 08 2017, 20:54 (UTC+0) Kostol sv. Anny v ahanovciach Miesto: ahanovce, dnes mestská časť Košice-ahanovce Čas: jar 1945 Autor: Silvia Bolčová Svadobný deň je svadobný deň a má svoje dôležité miesto aj čaro v každom veku. ¼udia sa sobášia, keď je mier, sobášia sa počas vojny a celkom isto sa sobášili aj vtedy, keď tu v dávnych časoch vyčíňal šialený mor. Láske sú dejiny sveta i rôzne ľudské pohromy ľahostajné. Štefan a Marína sa rozhodli, že sa vezmú trinásteho mája. Je to výročie zjavenia Panny Márie vo Fatime, a zároveň aj deň narodenia Maríny. Štefan sám nevedel prečo, ale považoval to za dobré znamenie. V nedeľu večer pred svadbou, keď iní hýria na staromládeneckých rozlúčkach, bol v dome Maríniných rodičov a pomáhal s prípravami na zajtrajší sobáš. Bolo to preň dôležitejšie, ako bujará pitka, lebo čítať ďalej... čitateľov: 6177

Tajomná záhrada @ :: Poviedky ::     Jul 01 2017, 22:54 (UTC+0) Miesto: Myslava, Košice Čas: šesťdesiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Hodiny v dome odbili tri a bolo ich počuť až na priedomie. Richard sedel v prútenom kresle, v ktorom sa takmer strácal. Nebol síce najmenší, veď mal už jedenásť rokov, ale kreslo bolo ako pre obra. Slnko ešte stále pálilo ako na poludnie, rodičia sa radšej utiahli do chládku, ktorý poskytovali prízemné miestnosti. Richard však len sedel a pozeral do záhrady. Nebol lenivý, dokonca aj v tej horúčave mal chuť niekam vybehnúť, kamsi, kde by boli kamaráti a veselo. Každý však mal nejaký program. Niektorí spolužiaci išli do Košíc, iní museli s rodičmi do lesa, vraj na prechádzku a na huby. Sľúbili však, že keď sa vrátia, tak k nemu zájdu. čítať ďalej... čitateľov: 6346

Cesta do Ameriky @ :: Poviedky ::     Jun 23 2017, 10:05 (UTC+0) Miesto: Vyšná Šebastová - časť Severná, okres Prešov Čas: tridsiate roky 20. storočia Autorka: Zuzana Kratyinová „Načo si tam liezol!? Po celej dedine mi robíš hanbu! Počkaj, keď sa vráti otec z vandrovky, ten ti nareže, že si týždeň na zadok nesadneš! Čo som komu urobila, že mám takého planého syna!? Do hrobu ma chceš dostať?!“ z domu v Sengetove sa rozliehal krik, čo bolo počuť nielen pod oknami, ale azda na celú ulicu. To teta Anka hrešila svojho syna Janíčka. V takých časoch bola rada, že má len jedno decko, nie celý rákoš ako jej susedia. A čo sa naplakala, že jej pánboh viac detí nedoprial, aspoň ešte dve, čo by ju potešili a na starosť pomohli. No v tejto chvíli, keď jej myseľ ovládala len čistá zlosť, na to nemyslela. Chcela len príkladne potrestať svojho jedináčika, ktorý myslí len na zlobu, ustavične niečo vymýšľa, alebo rovno vyparatí, či niečo neprípustné vyhlási pred farárom, učiteľom, vrchnosťou a neustále ich rodinu privádza do rečí. čítať ďalej... čitateľov: 5709

Kde sídli drak? @ :: Poviedky ::     Jun 17 2017, 16:20 (UTC+0) Na Plešiveckej planine Miesto: Plešivec, okres Rožňava Čas: 1943 -1944 Autorka: Silvia Bolčová „To ani nie je možné! Skutočne si ešte nikdy nepočul o Zvonivej priepasti? Veď jej zavíjanie desí ľudí aspoň raz za mesiac! Myslel som, že ju pozná každý,“ neveriacky krútil hlavou István. Ako obvykle, v sobotu poobede chodievali István s Izákom zo školy rovno do domu Salzmannovcov. Obaja boli v prime meštianskej školy, do ktorej sa nedostal len tak hocikto. István mal trinásť rokov a na svoj vek bol trochu detskejší. Najmä v porovnaní s Izákom. Väčšinu času strávil rojčením a fantazírovaním, k čomu ho predurčovala jeho obrazotvornosť. To Izák bol úplne iný. Pôsobil vážnym dojmom. Niet divu, veď pochádzal z bohatej židovskej rodiny Salzmannovcov, v ktorej sa okrem majetku už po niekoľko generácií dedila aj profesia lekára. čítať ďalej... čitateľov: 5716

Povýšený na parobka @ :: Poviedky ::     Jun 11 2017, 19:04 (UTC+0) Miesto: Poľov, dnes mestská časť Košice-Poľov Čas: 1949 alebo 1950 Autor: Slavomír Szabó Tri nespravodlivé roky! Celé tri roky! Viete o čom hovorím? O tom, že keď má dievča pätnásť, je to už dievka, či ak by žila v meste, tak slečinka. Môže chodiť na tancovačky, mať frajerov, ba aj pomaly pomýšľať na svadbu. Ale chlapec? Tomu aj po pätnástke ostáva o všetkých radostiach mladosti iba snívať. Pre ostatných je stále decko, ktoré, ak sa pozrie za voľajakou sukňou, dostane tak akurát po hlave. Parobkom sa stane, až keď má osemnásť. Aj to iba vtedy, ak ho ostatní prijmú medzi seba. Katinka sa mi vždy páčila. Priťahovala ma, už keď bola malým dievčaťom a ja iba chlapcom v krátkych nohaviciach a veľkých topánkach po staršom bratovi. Vtedy som ani netušil prečo. čítať ďalej... čitateľov: 5895

Posledný večer @ :: Poviedky ::     Jun 05 2017, 14:42 (UTC+0) Kaplnka v centre Nových Sadov Miesto: Nové Sady, okres Vyškov, Česká republika Čas: päťdesiate roky 20 storočia Autor: Zuzana Kratyinová Venca bol môj sused, spolužiak, kamarát. Žili sme v jednej dedine, sedávali spolu v jednotriedke v Nových Sadoch a neskôr každé ráno kráčali lesnou cestičkou do školy do Drahan. Trávili sme spolu celé dni, brázdili lúky, kradli jablká zo susedových záhrad, zakrádali sa do zakázaných lesov na huby, spúšťali na saniach po zasnežených chodníkoch. Ani neviem, odkedy sme sa kamarátili. Odjakživa bol po mojom boku. Nemusela som ho prosiť, nahovárať, pýtať sa. Proste stačilo vyjsť z domu a kým som zavrela za sebou bráničku, bol tam a čakal. čítať ďalej... čitateľov: 5878

Bosorkina dcéra @ :: Poviedky ::     May 29 2017, 08:16 (UTC+0) Ramogotický kostolík sv. Anny Miesto: Jablonov nad Turňou, okres Rožňava Čas: tridsiate roky 20. storočia Autorka: Silvia Bolčová Sedel som na Veľkom Pakláne, vyštveral som sa na jeho vrchol, ale nehľadel som na okolie. Pozeral som sa na nakrájané prúžky slaninky a krúžky červenej cibule, ktoré úhľadne zoradené do šíkov čakali na svoj osud. Sliny sa mi zbiehali a ja som odďaľoval tú chvíľu, až pocítim ich lahodnú chuť. Darmo, nik nedokáže údiť tak dobre ako ujo Šándor. Bosorákom ho nenazývajú len tak pre nič za nič. Mne je vlastne jedno, čo sa o ňom hovorí, dôležitá je chuť slaniny. V nej nemôže byť nič nečisté. Práve naopak, musí byť Božím dielom, tým som si istý. Keď prvý kúsok ukončil svoj život v mojich ústach, nedokázal som viac premýšľať. Vybral som z torby čerstvý chlieb a samozrejme aj soľ v plátennom vrecúšku. Solil som si všetko: čítať ďalej... čitateľov: 5723

Najväčší poklad @ :: Poviedky ::     May 22 2017, 17:02 (UTC+0) Juhomoravská obec Køtomil v roku 2014 Miesto: Křtomil, okres Přerov, Česká republika Čas: údajne okolo roku 1917 Autor: Slavomír Szabó Nikdy ste netúžili nájsť poklad? ažkú debnu plnú zlatých mincí, do ktorých zaboríte ruky až po lakte, začnete sa v nich prehàňať, vychutnávať si zvuk ich cingotu a žiarivý lesk? Prežívať pocit objaviteľa, ktorému sa v momente zmení život natoľko, že si to v danej chvíli ani nedokáže uvedomiť, takže sa iba bláznivo smeje a vyhadzuje zlaté dukáty nad hlavu? A čo prstene s diamantmi veľkými ako lieskové orechy, ozdobné reťaze z tých najdrahších kovov, spony do vlasov trblietajúce sa ako slnko, ktorých hodnotu ešte ani nepoznáte! Všetko, čo platilo do chvíle objavu, sa náhle zmení. ažoba života, drina od svitania do noci, prázdna špajza a lačný žalúdok, to je už minulosť. Bosé a od kameňov doráňané nohy? Už nikdy viac! Nasúkate si ich do čižiem z tej najjemnejšej kože, nech vás nebodaj neotlačia a nebudete sa predsa obťažovať chôdzou. Kúpite si koňa. Nie hocijakého, ale bujarého plnokrvníka, ktorého vám budú závidieť aj páni. Varenie tých najlepších pochúťok pre maškrtný jazyk a rozmaznaný žalúdok? Tak na to zabudnite! Boháč si predsa nebude variť sám, na to má slúžku! Ráno, len čo sa zobudíte a otvoríte okno, uvidíte, ako sa pod ním pretàčajú tie najkrajšie slečinky a paničky, ako po vás hádžu veľavravné pohľady a ich lichotné pozdravy znejú ako rajská hudba. Tak toto chcem zažiť! Toto ma urobí šťastným! Presne takto som rozmýšľal, keď som sa vracal z tehelne za tmy domov. čítať ďalej... čitateľov: 5852

Ja, znovuzrodený @ :: Poviedky ::     May 13 2017, 15:39 (UTC+0) Obec Drahany mala na naše pomery pomerne netradièné postavenie. Žili tam predovšetkým krajèíri, ktorí šili pre podnikate¾ov z Prostìjova. Miesto: Drahany, okres Prostìjov, Česká republika Čas: medzivojnové obdobie Autor: Zuzana Kratyinová „Zlez!“ „Nezleziem.“ „Tonda, zlez dolu! Nič ti neurobím.“ „Nie! Nezleziem. Ty ma zbiješ.“ „Zlez a nezbijem ťa. Prisahám,“ doniesol sa mi prísažný sľub od otca, čo stál pod orechom a lákal ma z neho dolu. Neviem, prečo som mu uveril. Remeň mal už odpásaný, krk mu zdobila nervná červeň a jeho nepokojné ruky podčiarkovali každé slovo. Lenže bolel ma zadok, nohy, vlastne ma bolelo všetko. Na strome som sedel dva dlhé dni. Bol som hladný, smädný, unavený a vedel som, že keď strávim na konári ešte o minútu viac, odpadnem dolu ako hnilička. A tak som zliezol. Otec ma okamžite zdrapil, prehol cez koleno a hoci mi vlani minulo pätnásť, vyšvácal mi tým remeňom cez zadok. No a to bol záver učňovských rokov u obuvníka a začiatok kariéry krajčíra. Jedno sa mu musí uznať, otec sa nepára s ničím. čítať ďalej... čitateľov: 5979

Meč archanjela Michaela @ :: Poviedky ::     May 09 2017, 07:23 (UTC+0) Hrušovské rybníky Miesto: Hrušov, okres Rožňava Čas: dvadsiate roky 20. storočia Autor: Silvia Bolčová Fero od radosti takmer zvýskol. Idúc domov začul, že obecný pastier Jano si hľadá na leto pomocníka. A byť pomocníkom pastiera, to nie je len tak. To má človek vážnosť, hoci je ešte len chlapec. Potajme dúfal, že Jano si vyberie práve jeho. Veď škola čochvíľa skončí, prídu posledné prázdniny a každá minca by ho potešila. Navyše, Jano je im rodina. Janov dedo a jeho dedo sú bratanci. Tak ho teda musí vybrať, no nie? Celou cestou si už len hvízdal a poskakoval. Bude mu sveta žiť! V lete behať okolo kráv na lúke a počúvať pastierove príhody. Prešli dva dni a bolo po radosti. čítať ďalej... čitateľov: 5821

Tri holúbky @ :: Poviedky ::     Apr 30 2017, 20:18 (UTC+0) Miesto: Nižný Klátov, okres Košice-okolie Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autor: Slavomír Szabó Alžbeta ešte priložila polienko do pece, nech nevychladne, a keď vstávala, pohľadom zavadila o obrázok panenky Márie. Tá maľba v rámčeku visela v ich kuchyni odkedy sa vôbec pamätá na svet, určite sa na ňu pozerala už vtedy, keď ju mama nosila v perinke na rukách. V kuchyni bolo ticho, ktoré narúšal len tikot hodín a dych Alžbetinej spiacej mamy. Spala tu, bola to najteplejšia miestnosť v dome a teplo teraz potrebovala viac ako kedykoľvek predtým. Alžbeta, hoci len dvanásťročné dievča, teraz riadila všetko sama. Práve umyla riad po večeri, trochu prikúrila a chystala sa vyliať špinavú vodu. Obzrela sa, pozrela na mamu a potom opäť na stenu. čítať ďalej... čitateľov: 6057

Zvonová studňa @ :: Poviedky ::     Apr 22 2017, 07:42 (UTC+0) Miesto: Protivanov, okres Prostìjov, Česká republika Čas: bližšie neurčený, podľa povesti Autor: Zuzana Kratyinová Žiarivá guľa sa pomaly spúšťala za slamené strechy protivanovských domov, keď si Jenofka konečne dovolila sadnúť na priedomie a oddýchnuť od celodennej roboty. Sledovala farebné divadlo na oblohe, s akým sa slnko lúčilo s ďalším letným dňom a mysľou jej hádam už stý krát prebehla ľútosť, že tú krásu nesleduje so svojím mužom Pavlom. Možno aj bolo dobre, že celý deň mala plné ruky práce okolo gazdovstva, na roliach, okolo zvierat, lebo inak by len smútila a zbytočne premýšľala o časoch minulých, keď ešte Pavol žil. Až teraz, keď ho niet, vie oceniť, aký vzácny človek, muž a otec to bol. Za života ju zaujímalo len gazdovstvo, aby bolo všetko zorané, skosené, zozbierané z polí a lúk, nadojené, okolo zvierat obriadené. A keď to všetko bolo hotové, už ani nevnímala, čo jej hovoril, čomu sa tešil, čo ho zaujímalo. Hnevala sa, že viedol daromné reči s farárom, že dumá o tom, čo bolo kedysi, ako bude, keď ich nebude, s deťmi stváral bláznovstvá, až sa smiechom zachádzali... Už ľutuje, že mu nezabránila, aby šiel do lesa k drevorubačom. A nemusel. Mali dosť polí, uživili ich. Mohli sa uskromniť, nesnívať o ďalších roliach a väčšom dome. Ešte by to boli obaja a spoločne sa tešili zo života. Veď im vlastne nič nechýbalo... Ponorená do myšlienok nepočula vrznutie bránky ani ťukot paličky. Zrazu len stál pred ňou vyškerený chlapík a civel. „Vavro,“ zamračila sa. Od pohrebu jej muža a jeho brata sa nemôže krivého Vavra zbaviť. čítať ďalej... čitateľov: 6349

Olovo, pirohy, chliev a ďalšie cesty k láske @ :: Poviedky ::     Apr 16 2017, 20:54 (UTC+0) V Gemerskej Hôrke Miesto: Gemerská Hôrka, okres Rožňava Čas: štyridsiate roky 20. storočia Autorka: Silvia Bolčová Pokúšala som sa zotrieť špinu na zrkadle, ale nedalo sa. Bol to škrabanec. Nejdem na tancovačku, to nie. Ale chcem vyzerať dobre i dnes, lebo na liatie príde aj Margit. Bude sa tváriť ako kamarátka, ale mňa nedobehne. Viem, ako si o mňa kdekade obtiera ústa. Zasa sa vyfintí, akoby sa trepala na spoveď, no uvidí, že nie je najkrajšia! Najvyšší čas, aby som už šla. V plátne na stole ležal kus olova, otec ho doniesol z celulózky. Ešteže je tu tá fabrika, im chýbať nebude. Posledný pohľad – blúzka krásne vyžehlená a modrá sukňa takmer ako nová. Od krstnej z Bretky. Margite ale poviem, že sme ju len teraz kúpili na ja